Práve medzi nimi dosiahol Michal nejeden úspech. Pravidelne sa na majstrovstvách Slovenska umiestňuje do tretieho miesta. Mimoriadne si však cení druhé miesto z veľkého celosvetového turnaja, ktorý sa konal v Piešťanoch a rovnako druhú priečku z nedávnych medzinárodných pretekov v americkom Las Vegas. Vďaka športu, ktorému sa naplno venuje, navštívil už mnoho štátov, videl kus sveta. „Je to zvláštne. Kvôli ochrnutiu som veľa stratil. No zároveň aj veľa získal. Ak by som neskončil na vozíčku, môj život by sa uberal iným smerom. Las Vegas by som napríklad asi nikdy nevidel.

Športovým snom Michala Babeľu je jednoznačne účasť na paralympijských hrách. Ak to nebude o dva roky v Pekingu, možno v roku 2012 v Londýne. A možno aj neskôr. Stolný tenis totiž aktívne hrávajú aj šesťdesiatnici. „Paralympiáda je môj sen, no závisí na peniazoch. Na nej totiž hrajú len tí najlepší, ktorí sa zúčastňujú veľkých svetových turnajov a zbierajú body. A práve účasť na týchto pretekoch veľa stojí. Sú neraz finančne náročnejšie ako turnaje zdravých športovcov. Je to napríklad aj preto, že sme ubytovaní až v drahých trojhviezdičkových hoteloch, lebo len v nich sú izby upravené aj pre nás.“

V súkromí túži po spokojnom živote, chce mať vlastnú rodinu. A v meste, v ktorom býva, by chcel dosiahnuť väčšiu bezbariérovosť. „Hovoril som o tom už aj s primátorom Handlovej Petrom Hromádkom. Je smutné, ak je v našom meste jedna pošta, do ktorej sa nemôžu vozičkári dostať. Musím mať človeka, ktorý má odo mňa splnomocnenie, aby za mňa mohol preberať peniaze. No stalo sa mi už, že bol v tom čase na dovolenke a ja som zostal mesiac bez peňazí. Poviete si, že existujú bankomaty. To áno. Ale všimli ste si, že sú pri mnohých z nich zbytočne jeden či dva schodíky? Čo sa týka architektonického riešenia verejných budov, či prípravy sociálnych zákonov, mali by sa na nich podieľať ľudia, ktorí majú k vozičkárom blízko, vedia, čo potrebujú a aké prekážky musia prekonávať.“ V Handlovej pripravujú nainštalovanie kamerového systému. Michal by chcel dosiahnuť, aby pri sledovaní kamier mohli sedieť práve vozičkári. Je to totiž jedna z prác, ktorú môžu zvládnuť.

Michal žije na vozíčku. Nesťažuje sa však, nenadáva na osud. Naopak povzbudzuje iných. Nedávno sa v Mestskej knižnici v Handlovej stretol na besede so študentmi Združenej strednej školy obchodu a služieb. Hovoril o svojom živote na vozíčku, o stolnom tenise, o ceste do Ameriky. No hlavne o tom, že sa nevzdáva.