Lexikálne prevzatia z angličtiny v ústnom a písomnom prejave mládeže

Úlohou vyučujúcich učiteľov je uchrániť súčasný slovenský spisovný jazyk pred dnešnou silou internacionalizáciou zo strany angličtiny. No nie vždy je jednoduché poskytnúť domáci ekvivalent, niekedy kvôli jeho úplnej absencii, inokedy nepresnosti alebo dĺžke slova, napr.:

internet - ,,medzinárodná sieť“
web - ,,pavučina“
hacker - ,,prenikár do cudzích počítačových sietí“
joystick - ,,ovládacia páka“
body - ,,horný diel ošatenia priliehajúci na telo so zapínaním“

Dnešný hovorený prejav mladých ľudí súvisí s nástupom počítačových systémov do bežného života, aj celosvetového vplyvu angličtiny vôbec. Štúdium angličtiny i mimojazyková skutočnosť spôsobuje, že cudzí jazyk preniká do neformálnej a spontánnej komunikácie (nielen) mládeže. V jej hovorenom prejave dnes nájdeme množstvo anglických prevzatí:

- dnes je už bežné O.K., good, yes, no
- pozdravy Hi!, Bye!
- citoslovce Waugh!
- byť happy, sorry
- Cool!

Do študentskej slovnej zásoby sa dostávajú aj adaptované lexémy pôvodne cu-dzích slov, ktoré sa využívajú pri štúdiu:

- stlačiť enterko
- resetovať počítač
- kliknúť (z pôvodného citoslovca click)
- byť na chate, chatovať
- skenovať, zipovať, bootovať, editovať
- webovská stránka
- nový site, drive, save

Vidíme, ako sa prirodzene, podvedome rešpektuje uplatňovanie adaptačných me-chanizmov integrácie cudzích slov do slovenčiny: zaradenie lexém do deklinačných typov na základe ich formálneho zakončenia, sufixy slovnodruhových prechodov ap.

Relatívne rýchlo sa medzi mládežou uchytili aj isté typy hybridných ustálených výrazov používaných v jej súkromnej komunikácii:

- My dear/ sweet...
- Let´s go, partia

slangových hybridov:

- ,,Ako si si dnes zaspíkoval?“
- ,,O čo ti tu go?
- ,,Mám tu niečo expecially for vás...“

a ustálených výrazov – frazeologizmov:

- Take it easy.
- Keep smiling.
- Don´t worry, be happy.
- ,,who is who“
- ,,last but not least“ (v neposlednom rade)
- That´s it!

V poslednom období sa začíname stretávať s prienikom anglicizmov aj do písom-ného prejavu študentov, ako to ukazujú nasledovné citácie zo štylistických cvičení maturantov:

- ,,Oslovila ma takáto práca streetworkerov nielen pre svoju humánnosť a pomoc, ale i dobrodružstvo. Preto som si zvolila štúdium sociálnej práce...“
- ,,...až tu som spoznal kolektív bez outsiderov...“
- ,,...ten pocit ocitnúť sa mimo vyznačenej trasy... Cool! bolo jediné, na čo som sa po zjazde tej šikmej steny zmohol.“
- ,,Hneď po tomto zážitku som sa rozhodla, že budem ,,green“. Preto dnes ignorujem igelitové tašky a aerosólové laky na vlasy.“

Prezentované úryvky sú do istej miery príznakové – sú autentické, jedinečné, vy-povedajú o autoroch, ich veku, názoroch, postojoch a záľubách, preto v tomto kontexte pôsobia adekvátne a funkčne.

Oblasti s najpočetnejším výskytom anglicizmov

Najdominantnejšou je oblasť hudby – názvy skupín (IMT Smile), názvy relácií a hitparád (Top-ten chart), hudobných štýlov (break-dance), ale aj spôsob vyjadrovania (,,po koncerte sa konala after-party“).

Oblasť počítačov a výpočtových technológií sa stala najpočetnejšou (save, free-ware, hacker, web, laptop, server, bluetooth a mnohé ďalšie nespisovné a nevhodne použité slová a slovné spojenia sa vyskytujú v časopisoch PC Revue, ... aj v slovnom prejave používateľov počítačov).

Na mladého používateľa jazyka útočí aj svet reklamy, ktorej cieľom je upútať, pou-kázať na módnosť, svetovosť a užitočnosť ponúkaného výrobku. Pri ponuke v televízii – teleshoppingu – jet-shade, magic art, hair professional, garlic peeler, ap.

Taktiež v sférach mobilnej komunikácie a elektronických informačných systémov: ,,clip, clear, roaming“; ,,buďte easy“, ,,všetko je na webe“, ,,ďalšie e-mailové adresy – aliasy“

Problémom týchto rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí je hlavne nedostatok času na vy-tvorenie domáceho ekvivalentu, navyše Aj ponúka krátke, výstižné a ľahko zapamäta-teľné slová (web, clip, clir...), ktoré si zákazníci osvoja, rozumejú im a aktívne ich pou-žívajú. Zaujímavé je, že pomenovanie znaku @ verejnosť používa bez výnimky domá-ci výraz ,,zavináč“, namiesto taktiež krátkeho anglického ,,at“.

Východiskom z tejto situácie musí byť zdôrazňovanie mladým ľuďom ešte v školských laviciach, že používanie cudzích slov prevzatých z Aj v ústnom alebo pí-somnom prejave nemôže byť ovplyvňované módnou záležitosťou a treba dať priestor na vytvorenie novej lexémy z domácich zdrojov.

Táto výzva by mala okrem učiteľom a študentov smerovať aj k tým, ktorí stoja na začiatku reťazca používateľom prevzatia – redaktori a novinári. V mnohých prípadoch použitia anglických slov nejde o nevyhnutnosť, ale verí sa tomu, že význam slova bude v dnešnej dobe masívneho štúdia angličtiny okamžite jasný, keď sa použije anglické pomenovanie (nedávny blackout v Kanade a na severe US). Domácemu jazyku, jeho spisovnej a kodifikovanej podobe, je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť aj v nastávajúcom období zjednocovania geopolitického priestoru Európy a tlmiť tak neopodstatnené snahy o výrazný jazykový snobizmus alebo pocit menejcennosti.