Drahí rodičia, vážený pán riaditeľ, vážená pani triedna profesorka, ctení zástupcovia profesorského zboru, milí spolužiaci a všetci naši vzácni hostia. Dovoľte, aby som vás s radosťou privítala na stužkovej slávnosti triedy 4.A.

Konečne nadišla tá vytúžená chvíľa pre nás žiakov a tou chvíľou je odovzdávanie zelených stužiek. Stužky sú symbolom ukrutne rýchlo sa blížiacej maturity, ale aj akýmsi vysneným stupienkom v našich životoch, keď sa každý jeden z nás stáva akosi viac dospelým.

Čo to vlastne znamená byť dospelým? Zrieknutie sa nevinných detských hier, výstrelkov a sladkého nič nerobenia? Alebo úžasná, ale relatívna sloboda, či krásny pocit zodpovednosti sám za seba? Všetko na svete má svoj význam a postupnosť a každý z nás si hľadá svoj kútik, svoje miesto pod slnkom.

Všetci ako tu pred vami stojíme sme šťastní, že tu môžeme byť. A tomu, že tu sme vďačíme z veľkej miery svojim rodičom. Nie sú slová, ktoré by mohli vyjadriť city dieťaťa k rodičom. Je to niečo viac ako obdiv a niečo oveľa viac ako láska. Bezmedzná láska. Nekonečná láska. S vašimi radami a porozumením si vyberáme cestu po ktorej budeme kráčať, pretože nie je dôležité miesto na ktorom stojíme, ale smer ktorým kráčame. Kde inde ako doma môžme nachádzať útočisko. Chodíme za vami s radosťou, smútkom, na každodenné otázky sa nám snažíte odpovedať najlepšie ako viete.Vďaka vám sme takí akí sme. Pretože najviac sa učíme od tých, ktorých ľúbime. Všetci chceme byť úspešní, aby sme vám odplatili vašu lásku, starostlivosť a porozumenie. A aby ste na nás mohli byť vždy hrdí. Vám našim milujúcim rodičom patrí veľké úprimné ďakujem.

Taktiež srdečné ďakujem patrí aj našim trpezlivým profesorom, ktorí nad nami držia ochrannú, síce niekedy veľmi prísnu ruku. Aj keď to niekedy vyzerá inak, uvedomujeme si, že s nami máte len tie najlepšie úmysly a vážime si vašu prácu. Vy ste boli príčinou, že naše hodiny neboli iba stereotypným preberaním učiva, ale boli to chvile strávené zaujímavo a niekedy dokonca aj vtipne. Do každej hodiny ste vložili kúsok samých seba a tým ste ich obohatili.

Osobitne by sme chceli vyjadriť vďaku najlepšej triednej pani profesorke na celučičkom svete, pani profesorke Katke Bartalovej. Mnohokrát ste sa za nás prihovorili, riešili ste s nami naše problémy a kedykoľvek sme za vami prišli vždy ste nás s porozumením prijali. Máme vás veľmi radi a úprimne Vám ďakujeme za všetko čo ste pre nás vykonali.

Všetko má svoj začiatok a koniec. Pomaly, ale isto sa blíži koniec jednej z etáp v naších životoch, a tak dúfame, že tento koniec bude krásny a nasledujúci začiatok niečoho nového neznámeho ešte krajší.