Slávnostný prejav

Vážený pán riaditeľ, milí profesori, drahí rodičia a študenti.
Najvzácnejšie v živote nie sú veci, ale chvíle. Niektoré trvajú akoby večnosť, iné sú len krátke okamihy, ale rovnako významné. Všetky sú skladačkami, ktoré dotvárajú mozaiku nášho života. Medzi najkrajšie časti tohto veľkolepého diela patria určite okamihy na strednej škole. Tá nám pred pár rokmi pootvorila svoje brány a dala možnosť nielen nahliadnuť, ale priamo sa stať súčasťou formovania, ktoré robí z ustráchaných žiakov vyspelých študentov. My sme boli tou hmotou, plnou života, z ktorej ste Vy, milí profesori vymodelovali nádherné bytosti plné ideálov a predsavzatí, ktoré tu dnes stoja pred Vami.

Všetky spomienky na tie krásne štyri roky ožívajú určite v každom z nás. Veď ako by sme mohli nechať uniknúť myšlienku na to, ako ste vítali vyľakaných prvákov a vzbudzovali v nich rešpekt. Ten naďalej pretrváva, aj keď sú z nás už nebojácni štvrtáci. Boli ste to práve Vy, ktorí ste pochválili i pokarhali, ukázali nám naše klady i zápory. Bolo krásne zistiť, že v každom z nás sa ukrýva jedinečná osobnosť, ktorá je pripravená rozprestrieť krídla a letieť v ústrety niečomu novému a dosiaľ nepoznanému. No naučili ste nás aj to, aby sme stále ostali samými sebou a rozdávali všade len lásku a dobro. To všetko ste robili s trpezlivosťou Vám danou. Aj keď sme nespĺňali vždy predstavu uvedomelých ľudí, musíte nám to prepáčiť, lebo malé vylomeniny patria k údelom správnych študentov.

Asi najťažšie, no o to krajšie, to s nami mala naša pani triedna profesorka. Dúfame, že takí žiaci ako my, sa Vám už do rúk nedostanú, aby spomienka na našu triedu bola prekrásna a neopakovateľná. No sú tu ešte ďalšie duše, ktoré v tejto chvíli hreje pocit hrdosti a pýchy. Na tieto emócie máte plné právo, milí rodičia. Veď ku komu by sa obracali každý deň naše radostné či neveselé tváre, ak nie k Vám. Práve Vy ste pre nás tým prístavom nádeje a lásky, v ktorom kotvíme už osemnásť rokov. No aj keď z neho čochvíľa vyplávame a vydáme sa po vlnách budúcnosti, vždy nás vietor zaveje späť. Dali ste nám to najcennejšie čo sa nedá kúpiť ani za všetky poklady sveta- život. Dali ste nám ho s nádejou, že ho budeme napĺňať našimi činmi a pri tom nikdy nezabudneme, od koho pochádza.

My Vám sľubujeme, že Vás nikdy nesklameme a budeme pokračovať vo Vašich šľapajách, len našimi krokmi. Zaslúžite si všetok náš obdiv a úctu. Vďaka Vám prežívame tento deň, ktorý nás posúva na prah dospelosti. S rukou na kľučke poodchyľujeme dvere do ďalšej existencie. A prvá myšlienka patrí Vám. Máme na jazyku jediné slovo, ktoré hovorí za všetko- ďakujeme. A tak sa dnešný večer zapíše do dejín nášho bytia ako jeden z jeho najvýznamnejších medzníkov. Čo dodať na záver? Nech táto noc nepozná konca, nech sa navždy stratí vo vesmírnom nekonečne. Príjemný večer Vám všetkým.