Na začiatku strašlivej a napínavej detektívky by som vám chcela predstaviť vystupujúce postavy, ktoré tvoria partiu menom - Tajné trio! Ako prvá a ako najmúdrejšia členka partie je dievča menom Jane. Ako druhý je chlapec menom Davis a ako tretí Peter. Všetci taja bývajú v malom mestečku. Pri mestečku je veľký les v ktorom má naša partia svoju tajnú základňu. Prezradím vám to, že sa nedávno po mestečku potulovalo malé mačiatko, ktoré našla naša partia. Od tej doby už ubehli asi dva mesiace a mačiatko vyrástlo v krásnu mačku. Lenže pretože, že si zvykla na ich bunker neustále sa tam vracala a tak jej tam urobila naša partia jej miesto na spanie. Nie je divu, že si tam zvykla, keď jej každý deň v bunkry dávali najesť a napiť, no a pretože mačka nemala žiadne meno a oni nevedeli aké meno jej dajú, urobili to tak, že Peter priniesol retiazku na ktorej bol prívesok podobný malej uháčkovanej rukavice a preto sa rozhodli hovoriť jej Rukavica. No a ak teda chcete vedieť ako to naozaj bolo tak pozorne počúvajte!!!

Začalo to asi takto...bolo leto a naša partia ako vždy a ako obvykle si každý deň dávala vo svojej základni tajné schôdzky. Keď sa v ich bunkry konečne zišli všetci, tak sa dohadovali čo zase neobvyklého ,alebo tento krát obvyklého podniknú. Po veľkej a dlhej debate sa dohodli na tom, že nič nevymysleli a že všetky návrhy neodpovedali buď dnešnému počasiu, alebo ich výbave, či vôbec ich nálade .Naraz z ničoho nič Jane vykríkla ,,mám nápad !".Peter s Davisom sa jej výkriku zľakli. ,,Aký nápad ?" zvolal Davis? A Jane mu odpovedala ,,chlapci nezabudli ste náhodou na to, že zajtra je piatok 13 ?",,No, áno, mi sme ,ale trdla" zvolal Peter a nenápadne sa usmieval na Jane a Davisa .Lenže Jane si to všimla a veľmi dobre vedela, že ma niečo za lubom! Problém bol, ale v tom, že nevedela čo. Jane, ale nebola hlúpa a tak sa nenápadne Petra spýtala ,,no a čo teda zajtra podnikneme chlapci? "A samozrejme ,že Peter dlho neváhal a svoj nápad vyklopil von. ,,Čo keby sme zajtra večer prespali tu?“ ,,No ako zlý nápad to nie je" zvolal Davis, ku ktorému sa nakoniec pridala aj Jane ,,ale čo rodičia? ",,Neboj to už nejako vymyslíme" povedal Peter. Dlho neváhali a rozdali si úlohy. ,,Davis donesie deky a spacáky" povedala Jane. ,,Peter baterky a sviečky" ,ale v tom ju Peter zastavil a spýtal sa ,,na čo sviečky? " ,,no predsa si taký deň, ktorý je raz za uhorský rok nenecháme ujsť nie? " povedala dosť naštvane Jane ,,ale čím? " zvolal Peter ,,no predsa je piatok 13tého a to je najúžasnejší deň na vyvolávanie duchov! " povedala Jane ,,ach áno, mohlo ma to napadnúť "zvolal Peter a konečne sa zase mohli vrátiť do rozdeľovania vecí.

,,Takže ty vezmeš baterky, sviečky a rôzne veci na vyvolávanie duchov a ja jedlo, pitie a nôž na krájanie "dopovedala konečne s veľkou úľavou Jane!!! ,,No áno, ale čo keď sa nám niečo stane?“ ,,Viete, že vyvolávanie duchov nie je dosť dobrý nápad " povedal Davis, ale Jane ho v tu chvíľu povzbudila ,,ale prosím ťa, čo by sa nám asi také hrozné mohlo stať ?" a zase Davis odpovedal ,,no pamätáš sa na Patrika a Tomáša, ako sa im zavrelo okno a spadla im váza z kryštálu na zem a rozbila sa ?“ ,,No a, veď to mohol byť prievan" odsekla na to Jane ,,a ešte k tomu máme predsa Rukavicu a to je predsa mačka a mačka je symbol pre ochranu, pred čiernou mágiou a Rukavica je náš talizman, tak čo viac môžeš chcieť ?“ ,,No asi máš pravdu," povedal jej na to Davis. ,,No to teda stálo za to sa tu takto hádať a strácať čas na zajtrajšiu prípravu kvôli nejakým duchom" vyjadril svoj názor na ich hádku Peter. Jane s Davisom sa naňho zamračili a šli sa konečne pripravovať na ich zajtrajší strašidelný večer.

Na druhy deň sa všetci zišli v bunkry. Všetko si prichystali a čakali kým nastane polnoc. Peter bol od strachu bez seba a Davis si len v duchu hovoril „a čo keď sa niečo stane a už nikdy nás nenájdu?“ Jane tiež nebola vo svojej koži ale nevzdávala to, veď to bol predsa jej nápad a chlapci by ju vysmiali keby odtiaľ utiekla! Sviečky boli rozostavene v kruhu a naše Trio v ňom pochytané za ruky. Presne o polnoci začali odriekavať vety „Duch, čuj náš hlas, na druhom brehu, kde prebývaš. Voláme ťa, zostúp k nám, napriek všetkým prekážkam. Drahý Angelin duch(to bola Petrova už zosnulá babička),
prosím ťa. Spoj sa s nami zostúp medzi nás.“ V tom ich čakalo nepríjemné prekvapenie. Na plechovej streche začuli bubnovanie ako keby sa niekto snažil prebiť dnu. „Musí to mať nejaké vysvetlenie,“ zjačala Jane „všetko má vysvetlenie!“ Davis sa od strachu ani nepohol a Peter trasľavím hlasom povedal „mne to je jedno len nech je to preč !!!„ Takže sa Jane s chladnou hlavou a baterkou vybrala zistiť čo to je. Keď vyšla von začala sa strašne chechtať. Na strechu nebubnoval žiadny duch ani nič podobne, len sa ako na potvoru spustil poriadny letný lejak. V tú noc spali všetci, aj keď so srdcom v krku.

Od toho večera sa v bunkry diali podivne veci. Tak napríklad: mizli im veci, premiestňoval sa im nábytok raz dokonca bolo na kúsku dreva vyryté nožom „Ak tu ostanete riskujete svoj život, už sem nikdy ani len nevkročte!“ a na tom všetkom bolo najčudnejšie to, že do bunkru chodia a vychádzajú vždy všetci spolu, takže si nevedeli vysvetliť kto alebo čo to ma na svedomí. „Nemali sme vyvolávať toho ducha, tak nám treba, teraz tu straší a robí nám zle !“ jačal Davis. „Hm chlapci ale mne tu niečo smrdi, podľa mňa to nie je žiadny duch, v tomto ma niekto prsty, a keďže to nie je nikto z nás tak potom....“ skočil jej to reči Peter „... potom to musí byt niekto kto sa veľmi nudí a straší nás, ale ako prišiel na to, že tu mame bunker???“ nešlo to Petrovi do hlavy. „Buďte ticho, nepripadá vám tu niečo čudné?“ dodal Davis. „Hm, okrem toho, že je tu všetko naruby tak neviem, “ povedala ironicky Jane. „No predsa Rukavica! Zmizla!“ „Ach máš pravdu Davis, je to čudne ona tu vždy býva s nami.“ „Nechajme to tak ona sa vráti, poďme domov zajtra predsa začína škola! „ upozornil ich Peter. „ OK, stretneme sa v praku o týždeň, v sobotu ráno o pol desiatej.“ Všetci súhlasili a spoločne sa pobrali domov.

Týždeň prešiel neuveriteľné rýchlo a v daný deň a čas sa stretli v parku. „Tak ako? Ide vám škola? Prvý týždeň je vždy zlý, aspoň pre mňa,“ hundral si popod nos Davis. „Čo to trepeš, veď škola je celkom v pohode, ak sa učíš nerobí ti problémy!“ poučovala ho Jane. „No pre takú bifľošku ako ty je to cesta ružovou záhradou,“ pohoršoval sa Peter. Celou cestou k bunkru sa hádali o škole a mračili sa na seba. „Stop, ticho! Pozrite sa !“ zjajkol Peter. Na mieste kde stal ich bunker ich čakalo „prekvapenie“ bolo tam veľa robotníkov, ktorí zrúbavali stromy a ťažké stroje, ktoré upravovali povrch. Podišli k chlapovi, ktorý sa zdal byt šéfom tohto chaosu. „Čo tu chcete?“ vyprskol na nich. „M-m-y chceme...“ zľakol sa Davis. „Nevidíte tu tabulu decká?“ ukazal na tabulu na ktorej bolo napísané, „Vstup zakázaný, pozemok pre výstavbu železničnej trate firmou Runspace, uzavretý!!!“ „Č-č-čooooooo?" zvrieskla Jane, „to predsa nie je možné, a čo ste urobili s tým bunkrom čo tu bol postavený??“ „Ach, už chápem vy ste tie decka čo nám tu zavadzali, kvôli vám sme museli oddialiť výstavbu a čakať, kým s tade odídete aspoň na tri dni, ale vy ste si nedali povedať aj keď sme vás....“ skočila mu do reči Jane, „Takže to vy mate na svedomí tie nehorázne veci, ktoré sa diali v našom bunkry??“ vrešťala nepríčetné Jane. „ Presne tak, mlada slečinka, na svoj vek si bystrá,“ smial sa jej do očí šéf. „Ja som tušil, že to nebude duch.“

Všetci traja tam stali ako keby videli ducha a šéf sa len smial v tom ho Peter prerušil, „ako si to predstavujete?? Najprv nás strašíte, potom nám zbúrate bunker a teraz sa nám smejete do očí? A mimochodom čo ste urobili s našou mačkou?“ „S tou potvorou? Môžete si ju vyzdvihnúť v miestnom útulku.“ Nedala sa Jane a hneď reagovala, keďže chlapci boli z toho všetkého bez seba, „Prečo? Čo robí v útulku?“ Šéfovi naša partia, hlavne Jane, liezli na nervy, „ Decka nevypytujte sa a mažte domov za mamičkou, nech vám utrie slzičky a už sa sem nevracajte, nechcem vás tu ani vidieť!!!“ znervózňoval sa šéf, „deti dohodneme sa mi, naša firma vám postavíme bunker na inom mieste a ja sa zaprisahám, že o ňom nikomu nikdy nepoviem!“ Jane len neveriacky krútila hlavou, „a ako vám mame po tom všetkom dôverovať?“ „Nebojte sa decka, mate moje čestne slovo! Teraz sa dohodneme ako a kde vám ho postavíme a všetko bude ako predtým.“ Po dlhej porade sa dohodli a cestou domov Jane optimisticky dodala, „to nič chlapci, aspoň sa to už všetko vysvetlilo a mame pokoj, dokonca nám postavia bunker, ktorý bude oveľa lepší a hlavne bezpečnejší ako ten predošlí!“ „Máš pravdu Jane, aj keď to bolo nespravodlivé ale pre nás výhodné!“ Takže naše Tajne trio sa upokojilo a uspokojilo so situáciou. Teším sa na ďalšie dobrodružstvá našej partie a dúfam, že aj vy, tak dočítania priatelia