Ak chceme, aby bola kniha fakt našou prieteľkou a nie úmorom, tak musíme začať úplne od začiatku, od útleho veku.
Tak, ako každé dieťa má svoju najobľúbenejšiu hračku, televízny program, sladkosť, či kamaráta v škôlke, malo by mať aj svoju najobľúbenejšiu knihu. Získanie pozitívneho vzťahu ku knihám však zvyčajne nebýva vecou náhody, ale závisí od prostredia, v ktorom dieťa žije a uznávaných hodnôt tých, ktorí sa pohybujú v jeho bezprostrednej blízkosti, teda rodičov. Som presvedčený, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, podľa svojho presvedčenia a hodnotového systému, ktorý uznáva. Ak dieťa žije v prostredí, kde rodičia čítajú, bude ich nasledovať. "Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn." Deti prirodzene napodobňujú návyky svojich rodičov, či už dobré alebo zlé. Čítanie je však jedným z najlepších návykov, aký môžu rodičia svojim deťom dať. Tí, ktorí nečítajú, veľa nevedia, pretože najviac vedomostí je v knihách. Čítanie je teda základom akéhokoľvek ďalšieho učenia.
V USA vytvorili v roku 1983 Komisiu na čítanie, ktorej členmi boli vynikajúce osobnosti z oblasti čítania a vzdelávania. Komisia pracovala celé dva roky a svoju činnosť zhrnula v správe z roku 1985 pod názvom: „Stávame sa národom čitateľov“. Medzi najdôležitejšie závery správy patrí vyhlásenie o hlasnom čítaní: „ Najdôležitejšou činnosťou k získaniu vedomostí nevyhnutných pre úspešné učenie sa čítať, je hlasné čítanie deťom.“
Ak chceme, aby sa z naších detí stali čitateli a ľudia s názorom ,,Kniha – Priateľka člověka“, na celý život, ich prvotným zážitkom z čítania by nemalo byť strastiplné precvičovanie písmen a úmorné spájanie slabík. Naopak, mali by sme svojim deťom ukázať, že čítanie je potešením a zábavou. Mali by sme ich naučiť mať radi čítanie. Najvhodnejším spôsobom, ako to docieliť, je, keď im budeme nahlas čítať, najlepšie od ranného detstva. Poviete si, že deti nám tak skoro aj tak nič nerozumejú? To je možné, ale určite sa učia. Inak by sme sa malým bábätkám už od narodenia denne neprihovárali. S hlasným čítaním je to to isté, avšak bohatosť slovnej zásoby, ktorej je dieťa vystavené, je pri čítanom texte ešte oveľa širšia.
Takže, ak chceme, aby z naších detí vyrástli veľkí čitatelia s názorom ,,Kniha – Priateľka člověka“, tak sa musíme takto snažiť.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie