Milí bývalí spolužiaci!

Za tých dvadsať rokov, čo sme sa nevideli už pretieklo po pod mosty veľa vody.
Zišli sme sa tu dnes po dvadsiatich rokoch, aby sme si zaspomínali na naše študentské časy. Nastal okamih, ktorým si pripomíname naše detstvo , čas prežitý na škole a všetky zážitky, ktoré boli pre nás jednými z najkrajších. Stretávame sa tu s väčšinou našich priateľov. Pri tejto príležitosti sa chcem vrátiť aj do chvíle, keď sme prvý krát nesmelo prekročili brány našej školy.

Boli sme ohúrení jej veľkosťou, množstvom a chaosu. Strach zo školy pominul , keď sa k nám prihovorila naša prvá pani učiteľka. Boj s písmenkami, číslami, násobilkou i s vybranými slovami sme zvládli úspešne. Každý školský rok nám dal niečo nové, výnimočné, spoločné výlety, bláznovstvá, výhry a prehry. Kto by si nepamätal na rozbitú vitrínu, prepálený obrus či prestávky plné trmy-vrmy. Aj keď toto obdobie je len zlomok života človeka, škola v ňom zanecháva trvalé spomienky. Neúprosný čas naše tváre zmenil a na vlasoch pribudli prvé šediny. Veríme, že tento okamih je neopakovateľný a tak krásny, že naň nikdy nezabudneme.
Vitajte a cíťte sa tu čo najpríjemnejšie a verím, že sa nám naše spoločné stretnutie vydarí.