Špongiová bitka
Tento príbeh sa stal v siedmej triede, koncom školského roka. Ako to už v tomto období býva, známky už majú svojich majiteľov a morálka začína značne klesať.
Celkom pravidelne sa odohrávajú špongiové bitky. Nie inak to bolo aj piatok, trinásteho júna dvetisíctri. Tento dátum uvádzam zámerne, keďže poverčiví ľudia ho považujú za nešťastný. Vôbec teda nie je čudné, že tento deň nás zákonite muselo postihnúť niečo zlé.
Pravidlá špongiovej bitky sú celkom jednoduché. V triede sa nachádza niekoľko najväčších rivalov a tí začínajú súboj. Huba sa pohybuje z jednej polovice triedy na druhú a priebežne je navlhčovaná. Ak si nenájde svoju obeť, zanecháva nápadný odtlačok na protiľahlej stene, ktorí je po boji nutné zamaskovať. Postupne je do tejto zábavy zatiahnutých viac a viac spolužiakov, keďže špongia lieta nad ich hlavami a občas si nešťastne mierená strela vyberie neplánovaný cieľ.
Takto prišla rada i na Katku. Toto rozptýlenie nebolo pre nikoho ničím zvláštne, takže mu spočiatku nevenovala väčšiu pozornosť. Sedela si pohodlne vo svojej lavici a venovala sa svojmu nízkotučnému jogurtu. Z ničoho nič k nej priletela huba takou silou, že jej pochúťku vyrazila z ruky a skončila na podlahe. To však nebola jediná škoda na jej osobe. Ujma sa prejavila i na jej svetlozelenom tričku, ktorého predná strana bola úplne premočená. S hurónskym pokrikom: „To si odskáčete!“ sa vrhla do bojovej vravy. Strelám dávala maximálnu razanciu. Špongia znova putovala po triede. Niekoľkokrát som bol zasiahnutý aj ja a hody som opätoval.
Nanešťastie nikto nezaznamenal koniec prestávky a tak boj nemal konca. Špongiu mala v ruke opäť Katka. Precízne zamierila na Peťa, ktorý ej zhodil desiatu. Stál pred dverami. Tie sa začali otvárať tesne po tom, čo Katka hodila na svoj cieľ. Peťo sa uhol, avšak letiaca špongia pokračovala po svojej trajektórii. „Hí!“ to bolo Katkine posledné slovo. Do triedy sa totiž chystala vojsť pani triedna učiteľka, ktorá s nami mala mať matematiku. Mokrá huba jej preletela popri hlave. V triede zavládlo hrobové ticho. Pani učiteľke chvíľu trvalo, kým sa spamätala z toho, čo sa práve stalo. Potom si napravila okuliare a začala hovoriť vysokým hladom: „To malo čo znamenať?“ Katka musela vysvetliť trápnu situáciu. Trest nás neminul. Najprv to malo byť len upratovanie školského areálu, ale keď si všimla fľaky na stene, pridala ešte čítanie školského poriadku a samozrejme varovanie, že ak sa niekedy dozvie, že sme špongiu využívali na iný účel ako zotieranie tabule, dopadneme oveľa horšie.
Odvtedy už u nás v triede nič mokré nelieta, no na túto príhodu nezabudneme a slovo špongia nám na tvári vyjaví úsmev.
|
