„ A odkiaľ presne si?“ „ Zo San Diega.“ Prvé, čo Jima napadlo bola diaľka medzi Dallasom a San Diegom. Pomyslel si, že sa to dá zvládnuť. Sarah mu čítala myšlienky. „To...nie je až tak ďaleko od teba.“ Jim sa len pousmial. To je úžasné. Mysleli obaja na to isté, plánuje sa s ním ešte stretnúť... nedokázal myslieť na nič iné. Bol do nej zamilovaný až po končeky vlasov a dal jej to pocítiť. Opäť sa k nej naklonil a začal ju bozkávať ešte žiadostivejšie ako predtým. Ani si neuvedomili, že nie sú sami. Okoloidúci ich pohoršene sledovali. Sarah sa necítila príjemne pred očami starých ľudí. „ Poďme niekam, kde budeme sami.“ Jimovi v tej chvíli skrsol v hlave úžasný, hoci dosť šialený nápad. „ Poďme na strechu nášho hotela... je tam bazén a o tomto čase tam určite nebude nikto.“ Sarah sa len usmiala nad vzrušujúcim nápadom a objednala taxi, keďže jej Jim zaklamal, že si mobil zabudol doma. V žiadnom prípade sa nemohla dozvedieť, že volal o radu, ako ju zbaliť, svojmu kamarátovi do Ameriky.

...... pomaly ju položil na ležadlo vedľa bazéna. Už sa nebránil ničomu. Vedel, že to chce. Že ona je tá pravá, s ktorou to chce zažiť. A síce nemal v tejto oblasti žiadnu skúsenosť, robil to tak prirodzene, že mu Sarah neverila, že je jeho prvá. Dotýkal sa jej tak nežne a s láskou, až sa tomu sám čudoval. Nikdy nebol romantik. Táto žena s ním skrátka spravila divy. Nikdy by nepovedal, že sa raz takto bezhlavo zamiluje. Vždy mal predsa len krátke lásky a nikdy s nimi nechcel mať nič viac. V žiadnom prípade sex. Čakal na tú pravú, hoci myslel, že príde oveľa neskôr. V hlave mal zmätené myšlienky. Vedel, že zato môže vďačiť svojej matke. Už nikdy nebude preklínať Paríž. Miluje toto krásne romantické mesto, miluje Eiffelovku, miluje Sarah... celý svet sa mu točil, keď dosiahol vrchol blaženosti krásneho milovania. Vtedy sa pozrel Sarah do očí a uvidel v nich slzy.

Nechápal celkom, čo to znamená, len dúfal, že nič nepokazil. Začudovane sa na ňu pozrel a povedal: „ Sarah deje sa niečo? Si v poriadku? Pokazil som niečo?“ „ Nie, nie, prepáč, všetko je v poriadku...som šťastná.... ,“ odvetila zastretým hlasom. Jim tušil, že niečo nie je v poriadku, no nechcel ďalej túto tému rozoberať. Sarah sa začala trochu triasť, tak ju objal a nežne bozkával. Nesúhlasila s tým, aby ju Jim išiel vyprevadiť až domov, tak jej aspoň z recepcie objednal taxi a zaplatil ho. Rozlúčili sa pred hlavným vchodom do hotela a Jim sa pobral do hotelovej izby. Natalie sa ho nechcela na nič pýtať, ale čakala, že jej rozpovie sám, ako sa zabával. Jim sa len hodil za ňou na pohovku , nalial si víno, vzal za hrsť pukancov a po chvíli zaspal...

Zobudil sa neskoro pred poludním, keď už matka dávno blúdila po meste. Prvá vec, čo ho napadla, bolo, ako sa dnes stretne so Sarah. Škaredo zanadával, keď si spomenul, že si ani nevymenili čísla a že vlastne nie sú vôbec v kontakte. Teraz je to teda všetko na nej. Len ona vie, kde Jim býva. Druhá možnosť je, že večer opäť zavíta v tom podniku a počká, či príde.

Celý deň trval večne. Jim nemal na nič náladu, chcel len byť so Sarah. Nevedel, čo má robiť, stále myslel na ich spoločné milovanie a pri večeri s matkou mlčal. Natalie bola z neho zmätená. Skutočne netušila, čo sa deje s jej synom. Jeden deň je veselý, na ďalší deň sa zas uzatvára do seba. „ Jim , zlatko, povedz mi, čo ťa trápi.“ Jim sa však len postavil a odišiel od stola. Sám nevedel, čo sa deje, len rozmýšľal, ako sa s ňou stretne.
Večer sa vybral opäť do toho podniku s nádejou, že ju tam nájde. Pri jednom stole však sedela len jej sesternica so svojím priateľom. Podišiel ku nej a spýtal sa, kde je Sarah. Nicole sa naňho nepekne pozrela a odvetila: „ Dnes ráno odleteli do Ameriky aj s Jeremym.“ Jima akoby obliali vriacou vodou. Pot mu vystúpil na čelo a pýtal sa sám seba, prečo mu to nepovedala. Prečo zatajila, že odchádza domov a nedala mu ani svoju adresu? Prečo........ Vypýtal si jej číslo a adresu od Nicole a tá mu ju síce dosť neochotne, ale nakoniec predsa dala. Ponáhľal sa do prvej telefónnej búdky, no volané číslo bolo stále nedostupné. Sklesnutý sa vrátil späť do hotela. Chcel ísť domov. Strašne chcel odísť. Do konca pobytu však zostávalo ešte sedem dní. Dlhých sedem dní.

Pre Jima to boli asi tie najhoršie dni jeho života. Bolo preňho utrpením vchádzať a vychádzať z hotela tými dverami, kde sa videl naposledy so Sarah. Prvá vec, ktorú urobí, keď príde z Európy, bude ten najväčší úlet. Zbalí si veci, objedná letenku do San Diega a poletí za ňou. Prekvapí ju v jej dome, obíjme ju a povie jej, že ju miluje. Po lícach mu začali stekať slzy. Naposledy plakal na pohrebe svojej prastarej mamy, keď mal desať rokov. Bol si istý, že ju miluje. Nikdy neveril, že kvôli dievčaťu bude plakať. A teraz plače ako malé dieťa. Ľahol si na svoju posteľ a nevediac ako, zaspal.

...... „ Jim pozri, to je už Dallas.“ Jim akoby ožil. Rátal minúty do pristátia lietadla. Na letisku už sa konečne cítil lepšie. Je vo svojej rodnej zemi. A najkrajší je pocit, že Sarah je na tom istom kontinente. Matke prvýkrát oznámil, čo sa chystá urobiť. Neverila vlastným ušiam, ale nemala námietky, hoci nevedela o tom dievčati nič. Bála sa o svojho syna, lebo on bol to jediné čo mala, no on ju ubezpečil, že je predsa dospelý a vie sa o seba postarať. Objednal si letenku tak, aby hneď v ten večer mohol odletieť. Doma si len vyložil veci z Paríža a zbalil si čisté oblečenie. Zobral si nejaké ušetrené doláre, rozlúčil sa s matkou a odišiel.
Cesta nebola dlhá a hoci bol Jim unavený, nedokázal od vzrušenia zaspať.

Tešil sa na svoju princeznú tak, ako sa ešte nikdy na nikoho. V spotených rukách držal papier s jej adresou. Keď lietadlo pristálo na sandiegskom letisku, nervozita stúpala. Nastúpil do taxíka, ktorý tam stál a nechal sa zaviesť na ulicu sv. Vincenta 1555. ocitol sa pred neveľkým, zato však skutočne pekným domom s upravenou záhradou. Od nervozity, ktorá ho premohla, sa nedokázal ani pohnúť. Chvíľu stál pred bránkou. Potom vošiel do záhrady až pri vchodové dvere a roztrasenou rukou stlačil zvonček. Zvnútra sa ozval mužský hlas: „ Otvorím....“ Dvere sa dokorán otvorili a pred Jimom stál muž, ktorého si pamätal z toho podniku. Jeremy- jej brat. Dlhšie sa na seba len pozerali, situáciu napokon zachránil Jeremy. „ Sarah, máš návštevu!!!“

Zrazu sa vo dverách zjavila tá krásna tmavovláska, o ktorej Jim sníval noc aj deň. „ Jim?! Preboha, čo tu robíš?“ dala najavo svoje prekvapenie. „ Sarah, ahoj, musel som ťa vidieť, musel som za tebou prísť. Prečo si odletela bez toho, aby som o tom vedel? Prečo si ma nechala v neistote celý týždeň? Ani si nevieš predstaviť, čo som si vytrpel. Boli to najhoršie dni môjho života. ....Sarah, ja ťa milujem....“ Teraz čakal, že sa mu vrhne okolo krku a opätuje jeho city, no čakal zbytočne. Ona len nemo stála a začali sa jej po ružových lícach kotúľať slzy. „ Jim, je mi to ľúto...“ Jim nechápavo pozeral. „ Čo ti je ľúto? Ty ma nemáš rada? Alebo máš niekoho iného?“ Sarah len sklonila hlavu a nič nepovedala. Jim sa nemo otočil a šiel smerom k bránke.

Hlavou mu vírili tisíce myšlienok. „ Stoj Jim, musím ti niečo povedať.“ Nachvíľu sa zastavil. „ Mám AIDS.“ Vtedy akoby Jimovi strelili smrtiaci šíp do srdca. Nedokázal ani plakať. Otočil sa, no vtedy Sarah vošla dnu a zatvorila za sebou dvere. „ Má AIDS, oná má AIDS, zomrie, nemôžeme spolu byť, bože, prečo si tak nespravodlivý? Prečo dievča, ktoré mám tak rád, zomrie? Nie, to nemôže byť pravda....“ Rozbehol sa k dverám a začal na ne päsťami búchať. Po piatich minútach si uvedomil, že to je zbytočné. Sadol si na schody pred dverami a rozplakal sa. „ Už nikdy sa nechcem zamilovať, už nikdy žiadna láska....“
Vtom mu zbledla tvár. Postavil sa a tichým hlasom povedal: „ Sarah v tom možno nie je sama......“