Beletrizovaný životopis

Za krásneho jesenného dňa, keď listy na stromoch ihrali farbami, pomaličky sa lúčili s konárikmi a smerovali k zemi, uzrelo svetlo sveta dieťa, ktoré svojou existenciu prispelo k už aj tak stúpajúcemu počtu obyvateľov modrej planéty.Vedci a už aj naše staré mamy zistili, že dieťa si život do 1 roku nepamätá. Ja nie som nijaká výnimka. Moje jediné spomienky sa týkajú fľaštičky tekutého lepidla Pritt, ktoré som si s radosťou strkala do ústnej dutiny a následne ocmúľavala. Možnože preto sa neskôr moje lepidielko ocitlo na najvyššej poličke...

Prišli druhé narodeniny a ja som si čím ďalej tým viac uvedomovala svoju existenciu. Nedostatok záujmu zo strany dospelých som si konpenzovala lámaním ozdobných dáždničkov na narodeninovej torte...Dvojročné dieťa alebo dieťa vo všeobecnosti má ťažký život. Nielen že vaša novoobjavená schopnosť komunikovať je obmedzená na dvojslabičné citoslovcia, ktoré sú na vás neustále chrlené, ale aj musíte stále čeliť opakovaným návalom objatí a bozkov zo strany postarších, najmä cudzích spoluobčanov. Práve tieto osoby dokážu poriadne zamiešať karty vo vašom nasledujúcom živote. Viď moja babička, ktorá ma toľko natierala Johnson´s & Johnson´s krémikom až sa mi naň vyvinula alergia. Ešte v súvislosti s citoslovcami by som vcelku rada pripomenula, že ja som bola vychovávaná na slovách ako „no-no“, „hama“ a asi najdlhší zhluk slabík môjho detstva bolo „ťu-ťu-li mu-ťu-li“ poprípade „ťu-ťu-ťu“.

Obdobie na základnej škole je späté so získavaním nových skúseností a zážitkov. Napríklad taký výlet v treťom ročníku ZŠ do Tatier spojený s nákupom ružových plastových Barbie náušníc alebo škola v prírode o rok neskôr, ktorá vo mne zanechala ryhy práve kvôli jedlu, ktoré nám bolo podávané a ktoré obsahovalo určite veľké množstvo vitamínov, minerálov a stopových prvkov.Druhý stupeň mi ukázal veľa obzorov a otvoril množstvo dverí. Medzi inými aj možnosť riešenia biologickej olympiády. Škoda len, že moje enviromentálne „ja“ bolo opakovane zastrašované neprirodzeným účesom na hlave pani učiteľky, ako aj jej vytetovaným obočím, ktoré tvorilo čiernu ryhu na jej inak hladkom čele.Po úspešnom prijatí na bilingválne gymnázium som bola predčasne vytrhnutá z detských lavíc a musela som čeliť nástrahám života stredoškoláka. Až doteraz to zvládam vcelku dobre, aj napriek tomu, že som trvalo najmladší člen našej triedy, druhého ročníka a akoby toho nebolo dosť, hrozí, že aj budúcoroční prváci budú oslavovať 16 skôr ako ja...Takže teraz je mojím cieľom maturita v štvrtom a piatom ročníku a potom už len môžem čakať, čo mi prinesie budúcnosť...