Siedmeho novembra 1991 uzrel svetlo sveta malý chlapček v Bratislave. Bol som to ja, ktorý vystrašene pozeral na všetkých tých ľudí okolo seba. Rodičia sa určite neradovali tak ako pri prvorodenom synovi, lebo predo mnou boli ešte dvaja bratia.Ako tak týždne išli a môj život sa začal rozbiehať, dovŕšil som prvý rok svojho života a čoskoro aj druhý. Vôbec nič si z tohto obdobia nepamätám a asi ani nebudem, preto hneď preskočím do škôlky, lebo na toto obdobie si trochu spomínam. V jeden deň som bol v škôlke tak dlho, že som sa začal báť či na mňa nezabudli rodičia. Nakúkal som von, či už nejdú a stále nič. Veľmi som sa bál, lebo som nevedel kde budem spať, ale napokon prišli a zobrali si ma domov.

Roky plynuli ďalej a zo škôlky som pomaly odchádzal do školy. V prvý deň som si myslel, že škola je lepšia než škôlka, avšak po pár týždňoch som pochopil, čo je to škola. Nebolo to staré hranie sa s vláčikmi, ale učenie sa stále nových písmeniek a čísel. V prvom ročníku som spoznal nových kamarátov, ktorých mám doteraz. Za pár rokov, keď som bol tretiak, som išiel do školy prírody. Bolo to prvý krát, čo som sa vzdialil ďaleko od rodiny. Veľmi sa mi tam páčilo a nabral som tam veľa zážitkov. Keď som sa stal štvrtákom, tak zase sme išli do školy prírody, v ktorej sa mi taktiež páčilo. Teraz sa posuniem do čias, keď som sa stal druhostupniarom a strašne sa mi páčilo, že som bol medzi veľkými. Vtedy sme dostali novú pani učiteľku, ktorá bol veľmi dobrá, no škoda, že nás opustila už v sedmičke.

V tomto ročníku som zase spoznal nových kamarátov. Postupom času som odchádzal na plavecký a hneď aj na lyžiarsky, ktorý bol z týchto školských akcií najlepší. Teraz som ôsmak a musím sa pomaly rozhodovať čím by som chcel byť. Keď som bol malý, tak som chcel byť rušňovodičom, ale teraz by som radšej bol nejakým filmárom alebo niečo v tomto odbore. Tento filmový odbor som si vybral preto, lebo ho zahŕňam medzi moje záľuby, ktorými sú aj plávanie, lyžovanie, surfovanie po nete, bicyklovanie, počúvanie mp3 a spanie. Je toho ešte veľa, ale musím už pomaly ukončiť tento môj životopis, lebo tento kúsok papiera úplne stačí, aby ste sa o mne niečo dozvedeli, ale zďaleka nestačí, aby ste o mne vedeli úplné všetko.