Obliekaním vyjadrujem sam seba

Vážený pán riaditeľ, zástupcovia, pedagogický zbor, milí spolužiaci. Dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými slovami nadviazal na predchádzajúci príspevok. Budem sa venovať často diskutovanej a rozoberanej téme „Obliekaním vyjadrujem sám seba“.Myslím si, že sa nebudem mýliť, ak poviem, že pre dnešnú mládež je ich vonkajší výzor a celkový vzhľad dosť podstatný. Dokonca si dovolím tvrdiť, že u prevažnej väčšiny mladých ľudí sa ich imidž nachádza na popredných priečkach hodnotového rebríčka. Niet sa však čomu čudovať. Skúsme si odpovedať na otázku, čo si všimneme na človeku ako prvé. Jednoznačne prvý kontakt s človekom je samozrejme zrakový a oči ako prvé vnímajú celkový vzhľad danej osoby. Uvedomujeme si to samozrejme aj my, mladí, ale určite aj vy, dospelí. Lenže deti a mládež používajú oblečenie aj ako určitý prostriedok na vyjadrenie vlastnej osobnosti.

Možno práve preto vzniklo toľko módnych štýlov. Každý si tak môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje. V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné, ak stretnete na ulici dievča oblečené ako najväčší „vandrák“ pod slnkom, alebo chlapca v sukni. Mladí si jednoducho oblečú to, v čom sa cítia pohodlne. Obrovskou výhodou je pre nás aj to, že školy už v obliekaní neobmedzujú študentov do takej miery ako kedysi. My by sme si už hádam ani nedokázali predstaviť aké by to bolo, keby sme boli všetci oblečení v rovnošate a na nohách by sme mali rovnakú obuv. Mnohí z nás by to chápali ako nedostatok možností na vyjadrenie samých seba. Ako príklad by som uviedol typickú americkú tínedžerskú komédiu. Chlapci z futbalového tímu nosia rovnaké futbalové bundy, aby všetci vedeli že sú štýloví a moderní. Naopak členovia šachového klubu chodia v kockovaných košeliach a v pletených svetríkoch a každý automaticky vie, že sú to „len obyčajní chudáci“. U dievčat prevláda podobný systém. Školské roztlieskavačky sú na škole populárne a to dievča, ktoré nie je členkou ich tímu, by si nedovolilo obliecť niečo také, čo nosia ony. Následky týchto filmov vidieť aj u nás. Našťastie tu a teraz to už nie je také okaté. Podľa mňa je celkom výhodné, že oblečením môžeme vyjadriť svoje momentálne pocity, náladu, či osobnosť, jednoducho, že máme v obliekaní tak povediac „voľnú ruku“. Čo si o tom myslíte? Nech sa páči, môžete sa vyjadrovať k aktuálnej otázke. „Zápornou stránkou celého problému je to, kde má táto voľnosť hranice. Je jasné, že nikomu nemôžeme prikázať, čo si má obliecť, ale nejaké medze slušnosti by to predsa len malo mať.“ „Áno, úplne s Vami súhlasím. Má niekto nejaký nápad ako by sa dal vyriešiť tento problém?“

„Myslím si, že to trápi hlavne staršiu generáciu, tak nech si to rieši ona! Nás je do toho nič!“ „Nazdávam sa, že sa mýlite. Práve my by sme mali byť tí, ktorí začnú riešiť túto situáciu. Aj nám by malo záležať na tom, ako sa prezentujeme. Veď my, mladí, sme tak povediac budúcou generáciou. Keď si my neurčíme nijaké hranice v obliekaní, čo budú potom nosiť naše deti?“ „Zdieľam Váš názor a dúfam, že sa tento problém ešte bude v budúcnosti riešiť na nejakej besede.“Ďakujem za Vaše názory a pripomienky a sľubujem, že ich v budúcnosti vezmeme do úvahy pri príprave na ďalšiu diskusiu. Mám dojem, že téma módy Vás zaujala asi viac ako som očakával, a tak budem rád, ak rozbehneme debatu o ďalšom bode mojej prípravy. Myslíte si, že podľa oblečenia môžeme spoznať osobnosť človeka na prvý pohľad? Názory na túto otázku sa líši, a preto by som si rád vypočul Vaše postoje k tomuto faktu. „Ak by som sa mohla vyjadriť tak začnem tým, že podľa druhu oblečenia by to šlo zrejme ťažko. Skôr by sa to dalo rozpoznať podľa toho, v akom stave to oblečenie bude. Človek na sebe môže mať spokojne oblečené veci „punkového“ štýlu. Ak sa v nich cíti dobre, prečo nie! Hlavne by malo byť čisté a vyžehlené. Každý štýl sa predsa dá urobiť pekným.“

„Máte pravdu. Chcel by sa ešte niekto vyjadriť?“ „No ja by som len podotkol, že obliekanie je dôležité. A tak ako si dávame na všetkom dôležitom záležať, mali by sme si dať záležať aj na tom, čo nosíme. Veď nie nadarmo sa hovorí, že šaty robia človeka.“ Ďakujem. Myslím si, že túto časť debaty by sme mohli dočasne uzavrieť slovami, že oblečením môžeme vyjadriť svoju osobnosť, ale nemali by sme zabúdať na to, že nie každý dáva prednosť takémuto spôsobu prezentácie. Som rád, že ste ma vypočuli a zapojili sa do diskusie. Každý jeden názor si vážim a ako som už povedal, pouvažujem o ňom. Teraz by som bol rád, ak by ma vystriedal môj ďalší kolega s jeho tiež veľmi zaujímavou témou, ktorou čiastočne nadviaže aj na tú moju.