V poslednych dnoch sme videli na Namesti Sv.Petra obrovsky ludsky dav,ktory bol ochotny cakat dlhe hodiny aj v nepohodli,len aby cosi uvidel.Nie vsak vystupenie superhviezdy,ale rozlucku s jednym clovekom.So svatym otcom Janom Pavlom druhym,prvym slovanskym papezom Karolom Wojtylom.Hovoril svetu jednoduchou abecedou svojej skoly.Precestoval obe pologule Zeme a ohlasoval Bozie slovo.

Jan Pavol mal postavenie,moc a popularitu,no nikdz nestracal pokoru,bol obklopeny bohatstvom,ale zil v skromnosti,bol vysoko vzdelany,ale vyjadroval sa jasne a jednoznacne.Karol Wojtzla bol iba clovek tazko skusany zivotnymi okolnostami,bol silny najma preto,ze sa nikdy nespoliehal len na vlastnu silu.Vzdy prosil o silu svojho osobneho Boha,v ktoreho veril.Jeho snaha sa zavrsila.Spojil cely svet.Pocas svojho pontifikatu oslovil miliony ludi na celom svete.Na jeho poslednej ceste ho prisli odprevadit bohati i chudobni,mocni i slabi,veriaci i neveriaci,ale hlavne mladi,ktorych mal tak rad.

Papez mal osobitny vztah k Slovensku a jeho smrtou sa aj pre Slovensko uzatvara jedna etapa dejin.Ked zomrie papez,tak v katolickej Cirkvi,ale i vo svete vsetko stichne.Zomrel Jan Pavol druhy,v poradi 264.papez.Pravdepodobne by netuzil vstupit do dejin ako jedna z najvacsich osobnosti.Za to co dokazal by urcite netuzil pripisat si ani tu najmensiu zasluhu,pretoze on vedel kto mu to vsetko umoznil.Ten dav ludi,ktori sa s nim lucil a plakal,to nebol zufali dav.Bola v nom pritomna viera,ze hoci odchadza obdivuhodni papez,ten kto ho poslal a daval mu silu zostava.