Úzkosť, strach, bolesť, utrpenie, bezmocnosť. Toto miesto aj dnes okupujú tieto pocity kvôli jeho krutej minulosti tak, ako v štyridsiatych rokoch minulého storočia, kedy tu bolo nemilosrdne vyvraždených jeden a pól milióna väzňov.Nachádzame sa v poľskom meste Osvienčim, pred veľkou bránou smrti s cynickým nápisom ,,Arbeit macht frei“ čo v preklade znamená ,,Práca oslobodzuje“. Je vstupom do veľkého areálu s dvadsiatimi ôsmimi blokmi. Areál bol nepretržite sledovaný SS-ákmi a ohradený štyri metre vysokým ostnatým plotom pod napätím, čo útek z tohto zariadenia takmer úplne znemožňovalo.

No našli sa i taký šťastlivci, ktorým sa to podarilo a dnes sa vracajú na toto miesto, aby si uctili pamiatku svojich príbuzných a priateľov, ktorý tu boli nemilosrdne vyvraždení. Zabíjali rôznymi spôsobmi napríklad obesením, vyhladovaním, vedeckými pokusmi, ktoré realizoval doktor Mengel, tvrdými podmienkami, hromadným strieľaním alebo masovo, jedovatým plynom cyklónom B, ktorého len v Osvienčime v rokoch 1942-1943 spotrebovali dvadsať tisíc kilogramov a to na usmrtenie tisícpäťsto osôb bolo treba päť až sedem kilogramov granúl. Prichádzame k bloku jedenásť zvanom blok smrti. Je izolovaný od zbytku tábora. V jeho podzemí sa nachádza táborová väznica a hladomorňa.Medzi desiatym a jedenástym blokom je stena, kde príslušníci SS hromadne vystrieľali niekoľko tisíc väzňov.

Mŕtvoly potom spaľovali v krematóriu, ktoré je mimo areálu. Sú v ňom plynové komory v ktorých zabíjali už spomínaným cyklónom B a mŕtve telá následne spaľovali. Dnes s veľkou hrôzou a pocitom úzkosti sledujeme toto deprimujúce prostredie, vlasy desaťročia mŕtvych zajatcov, ich hrebene, šatstvo, topánky, okuliare, zubné kefky, kufre a fotografie ktoré sú umiestnené v jednotlivých blokoch. Toto miesto je veľkou výstrahou pre všetkých nás a tichým mementom na všetkých tých , ktorí padli pod diktatívnou vládou fanatika. Z Osvienčimu, pre televíziu xxxLucia Pitáková.