Vážení prítomní!

Zišli sme sa tu dnes na slávnostnom akte, aby sme si pripomenuli 150 výročie smrti, jedného z najväčších osobností našich dejín, Ľudovíta Štúra.Keď sa povie Ľudovít Štúr, každý z nás si predstaví muža so stredne dlhou bradou a zamysleným pohľadom. Áno, tak je väčšinou znázorňovaní na obrazoch a v literatúre. Verím, že nejestvuje taký občan Slovenskej republiky, pre ktorého by bol tento slovenský velikán neznámy.Veď aj tento prejav môžem predniesť len a len vďaka nemu, uzákoniteľovi našej ľúbeznej slovenčiny. On so svojimi prívržencami, ktorých poznáme pod jednotným názvom štúrovci, sa podujali na neľahkú úlohu, vytvoriť jazyk, ktorý by mohol používať aj prostý človek. Našťastie sa im to aj podarilo, hoci im v ceste stálo mnoho prekážok.

Museli „bojovať“ proti stúpencom Bernoláka a proti maďarizácii na našom území. Nemali podporu ani od Slovákov, pretože si ešte neuvedomovali, aký pozitívny vplyv bude ma slovenčina na ich nasledujúci duševný rozvoj.Štúr nás však neobohatil len slovenčinou a po uzákonení si nepovedal: „ Fajn, už som pre nich urobil dosť, dal som im jazyk, teraz môžem ísť odpočívať“, ale pokračoval ďalej. Vedel, že nie len jazyk robí národ národom, ale že potrebuje aj svoje vlastné územie. Takže, keď sa stal poslancom, začal bojovať za naše Slovensko, ktoré patrilo Rakúsko - Uhorsku. Bol to ťažký boj, no spolu zo svojimi priateľmi sa mu podarilo vybojovať nejaké pozitíva. Po zmene režimu a nástupu k moci Alexandra Bacha, boli takmer všetky ich úspechy anulované. Štúr už nemohol konať. Bol prenasledovaný, no stále sa nevzdával a bojoval. Tento muž je naozaj veľká autorita a mali by sme si vážiť jeho osobnosť a všetko, čo pre nás urobil. Tak využime tento deň a uctime si jeho pamiatku.