Jedného sychravého upršaného rána som sa ako každý deň vybrala do školy. Počas môjho boja s dáždnikom okolo mňa prešiel akýsi podivný človek. Ešte pár metrov po tom, čo okolo mňa prešiel som cítila nejaký zvláštny nepopísateľný smrad. Keď som sa mu lepšie prizrela, bolo mi jesné, že je to môj sused. Neviem prečo, ale tak trocha na mňa pôsobí ako také zmoknuté kura. Keď si ho bližšie obzriete, zistíte, že je to kôpka nešťastia. Na vrchu svojej obdĺžníkovej hlavy má zopár vlasov, z ktorých by si kľudne nejaký vták mohol postaviť vtáčie hniezdo.

Pravdu povediac čakám, kedy tam nejaké uvidím. Kebyže sa mu náhodou chcete pozrieť do očí, márne by ste ich hľadali. Namiesto nich má len dve miniatúrne pomĺčky. Jeho kostnatú a zvráskavenú tvár mu zdobí veľký rozpeštený nos, ktorý mu zaberá asi tretinu tváre. Pod ním najdete dve pery. Vrchnú má až neuveriteľne tenulinkú, no tú spodnú má asi tak štyrikrát väčšiu. Celkovo to má veľmi zaujímavý efekt. Radšej sa s ním ani nepokúšajte dať do reči, lebo keď otvorí ústa, usmeje sa na vás pár hnedých krivých spráchnivetých zubov a jeho dych päťtisícročnej múmie vás na sto percent položí na lopatky. Mám pocit, že slovo "ústna hygiena" mu nič nehovorí a zubnú kefka nevidel už dlhééééé roky.

Keď sa na neho tak pozriem, je to výsoký, chudý, ba priam až podvyživený človiečik. Jeho nohy sú tenulinké ako take špáradlá. Čudujem sa ako ho môžu uniesť. Jeho chôdza je taktiež veľmi zaujímavá. Po dlhých rokoch pozorovania som prišla na to, že chodi ako kačka s nohami do O. Občas mi ho príde aj trochu ľúto. Nemá žiadnych priateľov, ludia od neho bočia už na sto metrov a chudák, nemá sa ani s kým porozpravať.