referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cyprián
Utorok, 27. septembra 2022
Joanne K. Rowlingová
Dátum pridania: 05.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Alena301
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 797
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Joanne Kathleen Rowlingová (31. 7. 1965) je mamička dcéry Jessiky a žije v Edinburgh v Škótsku, Veľká Británia. Svoju prvú knihu o dobrodružstvách čarodejníka Harryho Pottera (Harry Potter a kameň mudrcov) dopísala práve v tomto meste. Najlepšie sa jej písalo v kaviarni, keď jej dcéra spala v kočíku. Detstvo strávila v mestečku Chepstow a trávila ho i čítaním. Čítala veľmi rada a všetko. Najviac si spomína na knihy C.S. Lewisa a na Grahamove Žabiakove dobrodružstvá. Jej prvé literárne pokusy siahajú do útlej mladosti, už ako šesťročná si vymýšľala príbehy o králikovi menom „Králik“. "Jo", ako ju volajú priatelia a deti, vyštudovala Exter University, odbor francúzština a klasická filológia. Po úspešnom skončení školy vystriedala viacero zamestnaní – pracovala medziiným ako učiteľka ba i ako pracovníčka Amnesty International.

V roku 1990 umiera J.K. Rowlingovej mamička, jej otec sa opäť ožení a ona sa rozhodne načas opustiť Veľkú Britániu, odsťahuje sa do Portugalska, kde učí angličtinu. Tu sa zoznámi s televíznym reportérom, vydá sa zaňho a narodí sa im dcéra Jessika. V novom prostredí vznikajú aj prvé kapitoly o Harrym Potterovi. Manželstvo „Jo“ s televíznym reportérom však neprináša uspokojenie, či šťastie, budúca spisovateľka sa koncom roku 1993 vracia späť do Edinburghu, kde so svojou dcérkou žije dodnes.

Jej nový život v Edinburghu sa nezačínal ľahko a bez problémov. Rowlingová strávila rok ako nezamestnaná žena, poberala štátnu podporu a sama sa musela starať o malú Jessiku. Prechádzky s dcérkou boli pre ňu potešením, boli to chvíle, keď nemusela sedieť smutná v malom byte a premýšľať nad vlastnou nelichotivou situáciou. Malá Jessika dokázala v kočíku rýchlo zaspať a tak mohla "Jo" v kaviarničke Nicolson´s tvoriť svoje príbehy o čarodejníkovi Harrym Potterovi. Ako nezamestnaná logicky nemala počítač, všetky texty písala rukou a potom musela celý rukopis ešte prepísať na písacom stroji. Až takto prepísaný rukopis začala ponúkať vydavateľstvám. Neuspela ani v prvom ani v druhom, ako by sa mohlo zdať. Knihu sa rozhodli vydať až vo štvrtom nakladateľstve, ktoré navštívila.

A čo bolo ďalej? Kniha, podobne ako mnohé iné dnes „rozchytané“ tituly nezaujala hneď, najprv sa správa o nej šírila medzi čitateľmi, ich väčší záujem pritiahol pozornosť médií a z Harryho Pottera sa stal fenomén. Do dnešného dňa boli v anglickom jazyku vydaných päť kníh o Harrym Potterovi. Podľa prvej, druhej a už aj treťej knihy bol v súčasnosti nakrútený film, nedávno bola jeho premiéra a onedlho by sa mal objaviť v kinách aj na Slovensku, podľa všetkých príbehov budú, alebo sa robia počítačové hry, Harry už existuje ako figúrka, hračka, nálepka a tak ďalej a tak ďalej...

Zmenila sa i kaviarnička Nicolson´s, dnes je to už reštaurácia a Edinburghská atrakcia, vznikal v nej predsa Harry Potter. 'Jo' Rowlingová dnes býva spolu so svojou dcérkou vo veľkom dome so záhradou. Predpoludnia trávi písaním odpovedí na listy detí (žiaľ, nedokáže stihnúť odpovedať na všetky), potom ide do niektorej z obľúbených kaviarničiek a píše ďalšie príbehy o Harrym. Píše i naďalej rukou a občas ju teda už musí poriadne bolieť. Ďalšie príbehy o Harrym píše súbežne, vie teda, na rozdiel od čitateľov, ako sa skončia...

Kníh o Harrym Potterovi bude spolu sedem – presne toľko rokov trvá riadne štúdium na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Máme sa teda načo tešiť, a aj pripraviť. Doteraz posledný (štvrtý) vydaný diel má v slovenskom vydaní 711 strán!

Joanne Kathleen Rowlingová je v súčasnosti jednou z najznámejších svetových autoriek. K svojmu úspechu sa dopracovala pomaly a ako videť z predchádzajúceho, ťažko. Nemusíte mať však strach, jej obrovský úspech ju príliš nezmenil: „Keď som podpisovala svoju knihu na Knižnom festivale v Edinburghu, pristúpilo ku mne asi desaťročné dievčatko. Znechutene si obzrelo dlhý rad ľudí čakajúcich na podpis a povedalo mi: Nechcela som, aby tu bolo toľko ľudí. Toto je predsa moja kniha. Chcela som, aby si tu bola iba ty a ja. Absolútne jej rozumiem..."
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.