Definovať slovo hlad je pomerne ľahké. Každý sa s týmto slovom už stretol. Avšak nie je to len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Predovšetkým je to problém, ktorý ak sa dlhodobo neuspokojí, môže viesť k tomu najhoršiemu, k smrti. Hovorím dlhodobo, lebo je dokázané, že človek bez potravy vydrží aj dva mesiace, samozrejme nedostatkom tekutín sa táto doba skracuje. Postupne sa však z hladu vyvinie hrozba väčšia než terorizmus či choroby.
My sa s týmto problémom nedostávame priamo do styku v takej miere ako ľudia chudobných rozvojových krajín, pretože hneď ako zacítime tento nepríjemný pocit, dokážeme ho hravo uspokojiť. Máme k dispozícii veľké množstvo potravín od výmyslu sveta a v mnohých prípadoch si to nevieme vážiť. Množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko jeden Ázijčan alebo Afričan potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu. Priemerná veľkopredajňa má v regáloch asi 40 000 druhov potravín, pričom človek potrebuje na zdravý a plnohodnotný život len neuveriteľnú jednu stotinu z tohto množstva.
Vyhadzujeme do smetí toľko potravín, že by sme dokázali naživiť ešte jeden národ. To sa u nás už vlastne deje. V mnohých vyspelých oblastiach sveta je prebytok potravín a iných zdrojov udržania života, inde zasa panuje hlad a núdza.
V čom sú príčiny týchto rozdielov? Ako tento problém vyriešiť? A vôbec: týka sa to aj nás? Ak áno, čo môžeme urobiť preto, aby bol svet spravodlivejší?
Problém hladu sa najčastejšie vyskytuje v rozvojových chudobných krajinách, s nedostatkom potravinových zdrojov, s poľnohospodárskou technikou na podpriemernej úrovni, v krajinách s nízkou gramotnosťou, v oblastiach s častými suchami a neúrodou. Takýmto krajinám hrozí hladomor, ktorý je definovaný ako dlhotrvajúce obdobie nedostatku potravín, počas ktorého zomrie väčší počet obyvateľstva. Dôležitým činiteľom v tejto oblasti je práve ľudský faktor.
Približne každú sekundu sa na Zemi narodia tri deti. Každým rokom sa tým svetová populácia zvyšuje o 80 miliónov a všetci títo ľudia potrebujú jesť. Počet obyvateľov v týchto krajinách aj napriek hladomorom stále rýchlo stúpa. To je dané predovšetkým ich spoločnosťou. Neexistencia sociálnych istôt, dôchodkového systému a pod. má za následok, že sa o seba každý musí postarať ako sám vie. Rodičia si “zaobstarávajú” viac detí v nádeji, že sa ich čo najviac dožije produktívneho veku a v starobe sa o nich postarajú. V tom im však bránia choroby a hlad. Napriek tomu sa dospelosti dožije približne 6-8 detí a tým sa proces opakuje. Dôsledkom je neprimeraný počet obyvateľstva ku množstvu potravinových zdrojov. Okrem toho sú títo ľudia nevzdelaní, čo im bráni využívať moderné technológie na obrábanie pôdy a na produkovanie potravy.
Poľnohospodári na celom svete vyrobia dostatok potravín, aby uživili každého na planéte, ale tie sa nie vždy dostanú k tým, ktorí ich potrebujú najviac. Ľudia v bohatých krajinách sú zásobovaní príliš veľkým množstvom potravín, kým ľudia v rozvojových krajinách hladujú. Väčšina ľudí žijúca v bohatých krajinách má prístup k širokej škále zdravých potravín. V rozvojových krajinách sú zatiaľ milióny hladujúcich, lebo sú buď príliš chudobní, aby si potraviny kúpili, alebo nemajú podmienky vypestovať si vlastné.
V horúcich a suchých oblastiach Afriky je veľký problém nájsť dostatok suchého dreva, aby sa mohlo uvariť aspoň jedno teplé jedlo denne. Vzhľadom na neustále zvyšovanie počtu obyvateľstva sa musí nájsť spôsob ako zabezpečiť, aby ľudia mohli vypestovať dostatok potravy pre každého.
Ďalším problémom, ktorý prispieva k prehlbovaniu potravinovej krízy vo svete je uskladnenie potravín. Farmári v bohatých a úrodných oblastiach sveta majú šťastie, pretože môžu získať bohatú úrodu. A aj ak o ich plody nie je ihneď záujem, dajú sa uskladniť a predať neskôr. Napriek tomu veľká časť čerstvých potravín často skončí v odpade, pretože v čase dozretia nie je o ne záujem. Naopak, poľnohospodári v najchudobnejších krajinách na svete musia bojovať s neúrodnou pôdou a s nedostatkom vody, aby dosiahli aspoň malú úrodu. Keď sa im úroda nevydarí, nemajú peniaze, aby mohli kúpiť dovážané potraviny.
Tu by mohli pomôcť hnojivá, ale tie sú drahé a poľnohospodári sú odkázaní na zahraničnú pomoc. Nedostatok peňazí tiež znamená, že takmer všetky práce na pôde sa musia robiť ručne, čo zase znižuje efektívnosť produkcie.
Jednou z najväčších príčin hladomoru je sucho. Keď sa v krajinách, kde je voda veľmi vzácna, stane, že sezónne dažde neprídu, plodiny nevyhnutne vyhynú a obyvateľstvo ostane bez potravy. Aj ďalšie prírodné katastrofy, ako záplavy, uragány a choroby, môžu zničiť plodiny či dobytok na rozľahlých územiach. Takto každý rok zomierajú hladom a chorobami spôsobenými slabou výživou či podvýživou milióny ľudí.Vždy, keď nastane hladomor, medzinárodné agentúry okamžite reagujú prostredníctvom mimoriadnych zásielok potravín, aby pomohli ľuďom prežiť, kým sa dopestuje nová úroda.
Áno, iste. Humanitárne organizácie vykonávajú významnú a chvályhodnú prácu. Poskytujú týmto ľuďom potravu a všetko dôležité na prežitie. Ale vzali tieto organizácie vec za správny koniec? Naozaj je nutné len poskytovať materiálnu pomoc? Väčšina z nich sa však nezaoberá tým, aby odstránila prvotnú príčinu tejto dlhodobo žalostnej situácie. Humanitárna pomoc je len prostriedkom ako pomôcť v tých najvážnejších prípadoch. Lenže ako dlho budú dobrovoľníci voziť do Afriky tisíce ton potravín? Veď nie je možné, aby to takto šlo do nekonečna. Jediný efekt, ktorý takýto prístup bude mať je to, že sa tamojší obyvatelia stanú výhradne závislí na pomoci iných a nebude ich nič tlačiť k tomu, aby s tým čokoľvek robili sami.
Čo je však možné pre to urobiť? Existuje nejaké východisko? Samozrejme, že áno. Je to napr. zníženie počtu obyvateľstva plánovaním rodičovstva, rozumné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, či zvýšenie vzdelanostnej úrovne ľudí žijúcich v týchto krajinách. Aby sa svet zbavil chudoby a hladu, treba hľadať možnosti vzdelávania ľudí, vytvárania nových pracovných príležitostí a zvyšovania nízkych príjmov. Lepšie hospodárenie s poľnohospodárskou pôdou a zdrojmi vody tiež pomáha zvýšiť produkciu potravín vo svete.
Znova môžem len zopakovať, že všetko záleží len a len na nás, na ľuďoch. Aby sa zachovali prírodné zdroje potrebné pre ďalší život, rozvoj poľnohospodárstva a potravinového priemyslu musí byť trvalo udržateľný. Ďalší osud životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a s nimi aj ľudskej existencie vo všetkých oblastiach našej planéty je v rukách nasledujúcich generácií-teda dnešných detí a nás, mladých ľudí. Treba zmeniť prístup k potravinám a k životnému prostrediu, aby zo sveta zmizol hlad a chudoba. A ja som pevne presvedčená, že spoločnými silami to zvládneme.
