Počas celého roka nám príroda dokazuje, že je dokonalejšia, prispôsobivejšia a dopĺňajúcejšia sa ako my, ľudia. Kolobeh prírody je nemenný a stále sa opakujúci. Štebot vtáčikov, prvé lúče zubatého slniečka, vyčnievajúce hlavičky snežienok a rozpúšťajúci sa sneh, to všetko sú signály príchodu jari. Príroda sa pomaly spamätáva zo studenej zimy, topí sa posledný sneh. Pôda stráca svoju bielu perinu a nahrádza ju zelenou prikrývkou, z ktorej vyrastajú prvé jarné kvietky. Ich vôňa omámi nejednu včielku, či chrobáčika, ktorí postupne opúšťajú svoje zimné domčeky a skrýše. Vracajú späť život do našich záhrad, parkov, vinohradov či polí. Jar je najvhodnejšie obdobie na výsadzbu zeleniny, ovocia, obilnín a iných plodín,na ktorých si radi pochutíme. Slniečko býva na jar ešte zubaté, ale každým dňom pribúda na jeho teplých lúčoch. Tie vábia kvietky, ktoré otáčajú svoje hlávky za slniečkom, ako keby ho chceli pobozkať. Na lúkach rastú aleje rôznych kvetov a usilovné včielky sa predbiehajú, ktorá opelí čo najviac z nich. Pomaly sa otepluje, všade navôkol rastie zelená trávička, ktorá súperí o miesto so žltými púpavami. Začína sa letný život prírody. Obloha je jasná, biele obláčiky pôsobia akoby sa po nebi prechádzali ovečky.
No s príchodom leta, prichádzajú aj nečakané, rýchle búrky. Zrazu sa biele ovečky stratia, obloha sa zatiahne tmavomodrými mrakmi a tie ukryjú aj teplé slniečko. Po horúcich, suchých dňoch bývajú takéto búrky väčšinou záchranou pre záhradky či polia. Netrvajú však dlho a keď sa mraky vyplačú a žeravý kotúč opäť kraľuje na oblohe, zjaví sa malý zázrak prírody- dúha. Stromy sa pýšia zelenkavou farbou, do ktorej pribudli bieloružové púčky. Tie pomaly opadávajú a začínajú z nich vznikať plody. Vtáčiky poletujú, vysedávajú na drôtoch, v korunách stromov počuť ich štebot. Vonku je príjemne a večer obloha vykúzli nádherný pohľad- západ slnka. Dni sú dlhé a horúce.
Dozrieva úroda, nastáva jej zber. Slnko sem-tam zájde za mraky a hrá sa na skrývačku. Noci sú trochu chladnejšie, prichádza jeseň. Stromy sa pretekajú o najkrašie zafarbenie listov. Jednoznačný víťaz však nikdy nie je. Niečo také dokonalé a prekrásne dokáže vytvoriť iba príroda. Pohľad na jednoduchý list stromu, dokáže uchvátiť nejedného maliara. Jeseň je jedno z najkúzelnejších období roka. Všetka premena krajiny, prekrásne farby, zber úrody, opadávanie listov zo stromov, to všetko patrí k farebnej pani Jeseni. Zrazu začnú z lúk miznúť pestrofarebné hlávky kvietkov, polia majú hnedú farbu a pôda sa začína pripravovať na zaslúžený zimný odpočinok, tak ako aj niektoré zvieratká. Štebot vtáčikov už tak hlasno nepočuť, odlietajú preč za teplom.
Vonku sa ochladzuje, fúka silný vietor, slniečko si zobralo dovolenku a prichádza najstudenejšie obdobie roka, zima. Je krásna a zároveň krutá. Biely sneh pokryje všetko a ovládne prírodu. Konáre stromov sú holé, obšťastňuje ich iba mráz. Ryby sú uväznené pod hladinou, pod ktorou ich väzní silný ľad. Na poliach vysedávajú čierne vrany. Kráľovnou zimy sa stáva biela perina, ktorá tu ale tiež nie je navždy. Pomaly sa rozpúšťa posledný sneh a na svet sa znova divajú biele hlavičky snežienok. Tento kolobeh prírody sa každoročne opakuje a stále nás prekvapuje niečím novým a krásnym.