Môj jediný súrodenec je už skoro dospelý. Madevätnásťrokov a volása Vlado. Máme spoločnú izbu a v nej v dobrom i vzlomspolu už trinásťrokov nažívame. Má úzku tvár a malý, ale široký nos. Vlasy másvetlejšej hnedej farby a väčšinou ich nosí nagelované. Je strednej postavy. Veľmi rád športuje a niekedy chodí aj do posilňovne. V lete si rád zahrá futbal a v zime zasa hokej. No cez leto, keď dievčatá hrajú volejbal, tak sa rad pridá. jeho veľkou vášňou je rybárčenie. Aj keď mu to niekedy nejde, nidky sa nevzdáva. Vydrží pri tom aj celý deň. Je veľmi tichý a na rybačku chodí najradšej sám. Nikdy neviem, čo od neho môžem čakať. Avšak jedno viem určite,že sa na neho môžem spoľahnúť vkaždej situácií. Neraz mi v núdzi pomohol.Jeho hlas je trocha zachrípnutý, ale keď má o niečo poprosi, jeho slova sú svieže, láskavé a farbisté. Avšak nik nie je dokonalý a aj on má svoje zlé vlastnosti .jedno z nich je práve to, že niekedy sa robí čo sa mu zachce bez ohľadu na to, či to niekomu prekáža. Minule prišiel ku mne,zobral mi ovládač a prepol na iný kanál. Ja som sa nazlostila a snažila som sa zobrať mu ovládač. Držal ho svojimi silnými rukamia nechcel ho pustiť. Chcela som ho udrieť, no on veľmi rýchlo a obratne odskočil preč. Začal sa smiať a jeho biele rovné zuby mu tvár náramne skrášlili. Ja som sa nazlostila ešte viac a vypla som mu televízor. Jemu to vôbec nevadilo. Podišiel ku televízoru a zapol ho znova. Mňa to už prestalo baviť, tak som sa presunula do detskej izby a zapla som si televízor tam. On nakoniec dosiahol to čo chcel a ja som musela trpieť. Asi o pät minut mi so svojím zachrípnutým hlasom zakričal, že už môžem ísť do obývacej izby, lebo on ide s kamarátmi do mesta. Nikdy som nebola taká nazlostená a on sa iba zasmial a odišiel.