Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,
týmto mojim príspevkom by som chcela nadviazať na už spomínanú tému "Môj názor na kolektív našej triedy". Keďže ma táto téma zaujala, týmto by som k nej chcel vyjadriť svoj postoj.
Naša trieda, tak ako aj všetky iné, je svojim zložením dosť rozmanitá, tak aj môj názor sa bude v istých častiach rozchádzať. Keďže patrím k ľuďom, ktorí si vytvoria mienku o iných hneď po prvom stretnutí, nebude to žiadna sláva. V našej triede nájdete typických bifľošov s identickým zápachom, frajerov, ktorí sa snažia byť za každú cenu vtipní, ukecané dievčatá, ktoré ako jediné dokážu pochopiť obsah svojho rozhovoru, večne usmiateho človeka, pretrvávajúci úsmev mi je dodnes záhadou, no tiež sa môžme popýšiť športovcami či metalistami. Tento bludný kruh uzatvára drvivá menšina - hŕstka nás, úplne normálnych ľudí s extrémne vysokou, ale utajenou inteligenciou.
Káždý z mojich spolužiakov má niečo do seba, niekto v hlave,niekto niekde inde. No účelom môjho príspevku nie je kritika, ale celkové hodnotenie. Každý zainteresovaný človek vie, že nám to spolu ako triede proste neladí. O kolektíve už vôbec nemôže byť reč. Žiaden totiž neexistuje. Mám pocit, že každý si v triede našiel človeka, ktorý mu je sympatický a o iných sa nestará.
Typickým príkladom bol lyžiarsky výcvik. Pri každom spoločnom jedle som sa čudovala, kde sa tí všetci ľudia odrazu nabrali, veď som ich nestretla ani len na chodbách. A o účasti niektorých som sa dozvedela až týždeň po príchode. Ale možno je to tak lepšie, aspoň sa zbytočne nehádame. Aj mne to takto vyhovuje. Je zaujímavé sedieť na každej hodine s niekým iným, aj keď najradšej sedávam sama,lebo len tak sa dokážem celkom sústrediť.
Nuž čo, koľko ľudí, toľko chutí, ako sa hovorí. Ale zatiaľ sme len v prvom ročníku a ďalšie tri máme pred sebou. Určite bude zaujímavé sledovať, ako sa prehlbujú kamarátstva, menia názory, miešajú partie. Stačí niekoľko akcií, ako napríklad nejaký výlet či exkurzia, a všetko môže byť úplne ináč. No doposiaľ som ešte nespomenula vodcu nášho stáda, aj keď si nie som celkom istá, či sem patrí, lebo ju za člena nášho kolektívu nikto nepovažuje.
Naša triedna pani prosfesorka má veľmi rýchle životné tempo, a ak to pôjde týmto smerom ďalej, neviem neviem či polovica vojska nezostane ležať na bojisku ešte pred porazením zla - maturitnej skúšky. No ale buďme optimisti! Veď každá rozprávka sa končí víťazstva dobra nad zlom.
A pomaly som sa dostala až na koniec môjho diskusného príspevku. Dúfam, že veľmi nerozvíri dosiaľ pokojné vody v našej triede. Ako ste si iste všimli, tento príspevok som pojala s istou dávkou humoru, lebo u nás sa to ináč ani nedá.
Jedna múdra nemenovaná pani profesorka raz povedala : "Tu sa žiaci môžu prihlásiť na gymnázium, alebo do 1.E. " A my, 35 statoční bojovníci sme skončili v 1.E. Veď my sme v podstate dobrá trieda, ale žiaden kolektív, to sa musí uznať. MYslím, že to bolo všetko, čo som mala na srdci a tak vám všetkým chcem úprimne poďakovať za pozornosť.
