Tento sloh sa volá karikatúra a opíšem vám v ňom seba. Možno sa na ňom zabavíte a možno tam nájdete aj sami seba. Ale na to treba čítať s porozumením.
Moja tvár je niekedy vysmiata, veselá ale inokedy zase smutná. Mám ju okrúhlu a veľkú ako snehuliak. Sem-tam, skôr častejšie ako zriedkavo, sa na mojom ksichtíku objaví nejaký ten pupáčik, ako na tvárach všetkých normálnych pubertiačok. Ale vôbec ma to netrápi, aspoň zatiaľ nie. Z guľatej hlavičky vykúkajú na svet dve skoro normálne uši, také malé a ohyzdia ich obrovité náušnice. Dlhé hnedé vlasy, ktoré pripomínajú slamu, sú každé ráno rozpustené a strapaté. Čelo, ktoré mi zakrýva ofina, je vysoké. Hnedé, guľaté a veselé oči, ako dva veľké oriešky, sa rady pozerajú na krásny svet. V strede tváre sa nachádza noštek, ktorý je mierne široký. V mojich ústach sú krásne žlté zuby, pripomínajúce hviezdičky.
Krk mám dlhý ako žirafa v Afrike. Ruky vyzerajú ako hrable na poli. Moje nohy pripomínajú skôr medvedie laby ako ľudské chodidlá. Už mi chýbajú len veľké žlté pazúry k tomu, aby som v lese dokázala uloviť aj srnku. Moja postava je príšerná. Každý si myslí, že keď mám výšku 185 centimetrov, že som nejaká modelka. Ale to nie je ani z ďaleka pravda. Vyzerám ako lepidlo značky Wurstol, len si ho niekoľko krát zväčšite, aby ste dosiahli výšku 185 cm a máte pred sebou moju postavu. Som vlastne také športové drevo. Vysoká som ako rebrina, takže môžem hocičo urobiť aj bez toho, aby použila stoličku, napríklad vymeniť žiarovku.
V škole som veľmi tiché a pokojné dievča, skoro ako anjelik. Ale doma za svoju drzosť občas nemôžem vystrčiť nos z domu. Keď sa naštvem, vyzerám ako náš parlament, rukami rozhadzujem z jednej strany na druhú a vrieskam ako pavián. Som nerozhodná a váhavá. O tom váhaní viem svoje a nerozhodnosti tiež. Mám problém vybrať si farbu, ktorá sa mi najviac páči. Keby som mala stávkovať, tak skrachujem skôr, akoby som začala. Kým by som sa ja rozhodla, na koho mám staviť, tak je týždeň po zápase a výherca by svoju výhru už aj minul.
Do každej činnosti sa musím doslova nútiť. Počnúc ránom, keď vstávam z postele, končiac večerom, keď musím pred spaním stisnúť vypínač, ktorý sa od mojej postele nachádza neuveriteľné dva metre. Niekedy zatnem zuby a prinútim sa učiť. Niekedy nemám náladu ani sa usmiať a svojím zatrpknutým pohľadom kazím ľuďom okolo seba náladu. Som tvrdohlavá ako baran a keď si niečo zaumienim, už mi to z hlavy nik ani klinom nevybije. Z červenej tváre možno vyčítať, že som dosť hanblivý človek.
To by bolo asi všetko, čo ma charakterizuje. Mám zo všetkého niečo. Nie som až taká zlá.
