Život je ako noty...

„Život je ako noty, stačí si nájsť čas a hrať poriadne. A potom už len krásne počúvať.“

Tento citát poukazuje na život v dnešnej dobe. Na život bez chvíľ kedy sa pozastavíme a uvedomíme si koľko krásnych okamihov sme nestihli spozorovať. Nevšimli sme si úsmevy našich blízkych, lebo sme práve nemali dobrý deň a hnev nás oslepoval. Nevšimli sme si ako krásne rozvoniava jabloň v starkynej záhrade, ako prichádza zima či jar. To a omnoho viac sme nestihli vidieť a počuť. Nenašli sme si čas na krajší život.

Neustále strácame prehľad o živote vďaka našej uponáhľanosti. Vrháme sa do vecíi, o ktorých vieme, že nie sú v súlade s našími zásadami, no ja napriek tomu je to spôsob ukrátenia si života. Oberáme sa o všetko čo nám vyčaruje úsmev na tvári, čo nám spestrí fádny život. Možno aj tušíme čo k tomu treba, no neodvážime sa nad tým zamýšľať. Povieme si : „Len nestrácať čas, sú aj dôležitejšie veci“. A to je chyba. Zabúdame žiť. Vďaka tým všetkým nahováraným povinnostiam nemáme čas vychutnať si život naplno. Celý náš život sa odohráva v rovine naších povinností a predsutkov o správnom živote. Nepremýšľame nad tým, prečo žijeme. Sme tu snáď na to, aby sme sa každá deň trápili nad banálnymi problémami, nad neupratanými vecami či zle umytom riade? To určite nie! Máme vznešenejšie poslanie – rozdávať lásku a tým ju prijímať.

No na všetko treba čas. A ten čas, ktorý treba využiť na skrášlenie života vrážame do každodenného trápenia. Nedokážeme načúvať životu. Život plynie a nám stačí tak krásne sa započúvať. Stačí sa pozastaviť a spoznať svoje hodnoty. Tak môžme dôjsť k plnohodnotnému životu. Spraviť si z trápenia radosť, z povinnosti zábavu. Vsádzať čas do dôležitejších vecí akými sú neustále hádky s blížnymi. Strácame čas a energiu, ktorá sa dá ľahko využiť na niečo rozumnejšie. Svojim neuváženým správaním ničíme ilúzie iným a sami okolo seba vytvárame pevnosť, do ktorej nik nesmie vstúpiť. Nedovoľujeme aby nás niekto potešil, spravil z nás lepšieho človeka, obohatil nás o krásu života. Ani na to nemáme čas. Sľubujeme si deň čo deň, že raz rozbijeme aj tú pevnosť vytvorenú okolo nás. No všetko sú len prázdne sľuby. Veď ako máme dodržať prísľub, ak si nedokážeme nájsť čas na druhých? Stačí len krátky okamih kedy dokážeme spraviť zo seba lepšieho človeka – človeka žijúceho krásny život. Čas. To jediné nedokážeme nájsť. Nemáme ani silu na to, aby sme sa o to pokúsili. Všetkú sme totiž využili na menej dôležité veci. Pozastaviť sa a uvedomiť si krásu všetkého čo nás obklopuje stojí veľa námahy. No o to lepší je výsledok. Veď kto by nechcel žiť pokojneší život, život bez hádok a neustálych sporov? Len hlupák by nevyužlil možnosť spraviť zo seba šťastného človeka. K šťastiu nie sú vždy potrebné len peniaze. Ani bez nich sa nedá žiť. No šťastie sa nedá kúpiť. Vytvoriť predstavu o šťastnom živote nie je ani tak ťažké ako nezmyselné. Predstava nám istý čas ostane, no po určitej dobe sa vytratí. Nie je predsta len lepšie nájsť stabilné šťastie? A kde ho hľadať? Stačí si len nájsť čas, pozastaviť sa. To ostatné objavíme pri prvom pohľade do zrkadla. Sme. Už len naša existencia je dôvodom na radosť. Aj ten nepodarený nos, čo sa nám tak na našej tvári nepáči je náš. Je našou súčasťou ako aj my sme súčasťou sveta. Človek tvorí svet. A nájsť šťastie v sebe samom je prvým krokom k veľkému šťastiu.

Presvedčiť samého seba je však niekedy ťažké. Znova nám chýba čas. Čas je snáď jediná vec, ktorá nás dokáže zahnať aj do situácií, o ktorých sa bojíme dokonca aj premýšľať. No ak sa odhodláme a budeme vzdorovať všetkému čo nás uberá o takú vzácnu vec akou je čas, nájdeme pravú hudbu života . A tu sa stačí len započúvať.