Ked sa na ňu pozriete, tak vám príde zle, lebo vyzerá, akoby prežila atómový výbuch v Černobyle. Je malinkého vzrastu, jej postava vyzerá ako záhradný trpazlík. Chudá je ako ihla. Krivé nohy pripomínajú steblá trávy a ruky vyzerajú ako hrable na poli.

Tvár má okrúhlu a veľkú ako snehuliak. Má ju pokrytú zvráskavenou kožou, ktorá len-len nepripomína kožu deväťdesiatročnej babky. Vlasy má hnedo-čierne. Vyzerajú, akoby si ich denne umývala blatom. Jej oči sú krivé a vždy sa mi zdá, že jedno oko má väčšie ako to druhé. Keď sa na vás usmeje, tak sa zľaknene, pretože jej krivé veľké zuby pripomínajú zuby chorej ovce. Krk má dlhý a tenký ako žirafa. Jej uši jej môžu kludne slúžiť ako radary. Nos má podobný divej svini. Vyzerá proste ako lopata.

Vždy, keď s ňou idem po meste, musím sa kryť, lebo sa za ňu hanbím. Ale to nevadí, pretože sa môžem skryť za jej mega veľkú hlavu. Ľudia sa na ňu pozerajú, akoby prišla s inej planéty. Možno ju priniesli mimozemšťania. K iným sa správa milo, ale ku mne býva milá tak jeden krát za jedno storočie, aj to musí byť zvláštna príležitosť. Keď sa naštve, vyzerá ako ropucha, ktorá každú chvíľu praskne. Vrieska na všetky strany. Vtedy sa jej treby vyhnúť, pretože by vám mohla ublížiť, aj keď má silu ako vychudnutý komár.