Vážená pani zástupkyňa, vážený profesorský zbor!

Stužková predstavuje oslavu maturantov, oslavu štyroch rokov strávených na škole a buďme k sebe úprimní – aj prípravu na vydýchnutie si za nimi. Veríme, že ste sa tu zišli všetci, ktorým chceme poďakovať a ktorí s nami chcete spoločne vydychovať.

Počas obdobia na Obchodnej akadémii sme prešli rukami mnohých profesorov. Každý sa snažil. Je to ako s nami, so žiakmi – jedni sa snažia viac, iní menej. Ďakujeme každému, kto to s nami myslel vážne, kto nám chcel pomôcť, kto nás považoval za rovnocenné bytosti a kto nám dal kus zo seba. Nič nie je ideálne, nieto ešte školský život, slovenský školský systém a myslenie nás žiakov. Dostali sme fantastické príklady ako sa dá podnecovať tvorivosť jednotlivca, aj ako má byť potláčaná. Ako preniesť neobyčajný kus sily na triedu a ako môže byť kompenzovaný nedostatok sebavedomia. Ako môžu byť vyjadrované názory v diskusii i ako jeden názor vládne svetu. Poučíme sa. Veď ste sa nás snažili pripraviť na vysokoobrátkový život. A v ňom nič nie je ľahké. Najviac nás mrzí naša miestami naivná viera v spravodlivosť. Predstavovali sme si školu ako miesto objektivity. Keď už tie naše inštitúcie pokrivkávajú... O to sa nám dostávalo väčšieho sklamania, ak sme sa stali obeťami. Nie, neboli sme obrastení ružovými púčikmi. Ani sme nemali anjelské krídelká. Len nás, v podstate dospelých ľudí, rozčuľovali miestami až neuveriteľne nelogické jednania, zachádzanie ako so škôlkarmi a reči, že sme hlúpi (kde je reálna miera hlúposti?!!)... Berme to ako prispôsobenie sa tomuto svetu. Máme sa naučiť plávať? Už máme byť pripravení čeliť tomu aj mimo školského sveta? Čo ak niektorí z nás ešte stále veria v spravodlivosť? Môže to byť odstrašenie?... Otázky i básnické.

Isté je, že spočiatku sme sa smiali slovám, že všetko prejde ako voda. A zrazu máme dávno po osemnástke (už môžeme aj konzumovať alkohol), sme navlečení do luxusných garderób, neustále pozorujeme, čo sa nám môže hodiť na maturitu a požmurkávame po vysokých školách. Máme svoje priateľstvá, svoje lásky, svoje povinnosti, problémy i pohodu. Organizovaný chaos. Jediné, čo nás môže tešiť, že to preskákali mnohí pred nami, tak aj my to skáčeme. Sme pripravení, vždy pripravení, ako tvrdil jeden súdruh a s ním celé národy. Máme možnosti a môžeme ich využiť. Máme demokraciu, hoci o tom by sa dalo polemizovať, môžeme si vyberať.

Na počiatku bola Obchodná akadémia. Na počiatku ste boli vy. Pripravili ste nám naše malé životné prostredie. Ďakujeme vám, za všetko, čo ste sa nám snažili ponúknuť. Aj cez naše odmietavé postoje. Za každú vetu, na ktorú si čo len raz za život spomenieme. Za všetky vedomosti, ktoré nám pomôžu robiť diery do sveta. Za myšlienky, ktoré ste nám venovali. To nikto nepreplatí, nikto nezapíše do dejín a asi ani dostatočne neohodnotí. Preto vedzte, že si to nesmierne vážime a dôjde čas, kedy len vážiť budeme. Ešte chvíľu však potrebujeme vašu pomoc. Tak vás prosíme, buďte pripravení s nami!