(esej)

V poslednej dobe, keď človek otvorí dennú tlač alebo nejakou nešťastnou náhodou narazí v televízii na politickú reláciu, vidí a číta len o tom, akých hrozných vecí a zmien sa zase dopustila nová vláda a ako nechutne sa necháva nový premiér podplácať. Od posledných parlamentných volieb je na Slovensku veselo, len čo je pravda. Veď víťazná strana si dovolila neutvoriť koalíciu s predošlými vládnucimi stranami, ale naopak, s tými zatracovanými, ktorým účasť v parlamente pravidelne zabezpečujú len najskalnejší sympatizanti. Jedna je zlá kvôli antinárodnostným výrokom svojho predsedu a druhej vodca má podozrivo veľa peňazí neznámeho pôvodu. Nie je moc ťažké povedať, prečo sa pozornosť sústreďuje len na neho, keď ani zďaleka nie je jediným boháčom v Národnej rade - veď treba mať na čo poukazovať. Je teda neúnosné, aby krajinu viedli takéto osoby a najmocnejšia strana sa mala, prirodzene, spojiť s úhlavnými nepriateľmi, ktorých osem rokov kritizovala. A tak slovné prestrelky naberajú na intenzite a na súdoch sa hromadia žaloby jednotlivých členov na „toho druhého“... Už po pár mesiacoch vieme, že všetky rozhodnutia vlády sú zlé a Slovensku uškodia, netreba sa na to pozerať s odstupom času a počkať kým sa reformy zaužívajú.

Nedávny prípad maďarskej študentky, ktorá bola údajne napadnutá a zbitá kvôli svojej národnosti len potvrdil, aká nepriateľská atmosféra tu vládne – a to všetko má na svedomí koalícia. Začal sa mediálny kolotoč aký u nás nemá obdoby a oči okolitých krajín sa na nás upierali takmer ako na fašistický štát. Opozičné strany sa nemohli nabažiť možností útočiť na vládu a o to väčší bol šok keď sa neskôr objavilo podozrenie obviňujúce zo zločinu práve obeť, ktorá zrejme všetko narafičila. A tak bolo nutné nájsť si nové dôvody, prečo bola tá minulá lepšia. Stále dookola sledujeme ako jeden útočí, druhý sa bráni a potom naopak. Bežní občania už len krútia hlavou a čakajú čo sa bude pretriasať nabudúce. Veď už si zvykli na všeličo, pozastavovať sa nad sľubmi politikov, ktorí nie sú pri moci a nad ich argumentmi, ako by danú situáciu riešili oni – samozrejme, v záujme obyvateľstva a oveľa, oveľa lepšie, je zbytočná strata času. Treba si len pasívne žiť svoj život, hoci ovplyvňovaný politikou a čakať, čo zajtrajšok prinesie, teda nové útoky a predbežné sľuby do ďalších volieb, zmeny v štátnej správe, stúpajúce či klesajúce ceny v obchodoch a sem-tam sa posťažovať aké je to u nás zlé a aké zbytočne veľké platy majú poslanci, ktorí aj tak pre nás nič nerobia.

Nie je v ľudských silách zistiť, kto nám z televízie a novín hovorí pravdu a kto len úmyselne zavádza aby sa mu suma na konte neprestala zvyšovať. Nedá sa povedať, kto bude tým najlepším predstaviteľom Slovenska a komu naozaj záleží na ľuďoch, ktorí tu žijú. Zo všetkých strán sa len valí ohováranie a počúvame ako nedobre skončíme, ako veľa pre nás bývalá vláda urobila a ako svedomito sa snažila splniť všetky body svojho programu, ktorým sa nás snažili presvedčiť, že práve oni zlepšia náš život. Znie to, akoby už zabudli na veľké štrajky v zdavotníctve, rozpad koalície a navyše si mysleli, že na to zabudli aj ostatní. Na čo nebolo peňazí a muselo sa privatizovať, sa teraz financie našli a to minimum dobrého, čo sa vláde podarilo je, pochopiteľne, len vďaka opatreniam súčasnej opozície, ktorá urobila kroky k tomu podrebné kým ešte bola pri moci.

Niekedy je až smiešne, ako je viditeľné, že porazené strany, ktoré nie sú vo vláde, nedokážu stratu moci zniesť. Tesne po voľbách boli ochotní porušiť aj tie najzásadnejšie body programu, len aby mohli opäť byť na najvyšších miestach a nevylučovali spoluprácu ani s tými, ktorých ešte nedávno nazývali nie práve lichotivými menami. A keď sa nezadarilo, keď o nich víťaz nemal záujem, začala kritika a predpovede katastrof, ktoré nás navyhnutne postihnú.

Osem rokov sme mali tú istú vládu a tá si teraz nevie predstaviť svoju existenciu bez možnosti o všetkom rozhodovať, prispôsobovať si zákony svojím potrebám a abstinenčné príznaky zatiaľ nepoľavujú. Zvykáme si na nových ľudí v parlamente, na ich nové metódy a názory, ktoré môžu až teraz aplikovať. Nevieme, čo nám to prinesie, ale po predošlých skúsenostiach sme sa pokúsili o zmenu. Či bola dobrá, ukáže až čas...