„Keď rátaš údery, čo odbíjajú čas,
keď celkom bez lístia vidíš hrdé stromy stáť,
okienkom úzkym uvidíš krajinu detstva,
ach, áno, si to Ty.
Vieš, odkiaľ ideš, vieš, ako sa voláš
a to všetko je život.
A život je práca a práca je Tvoje dielo.“

Milá babka.
V živote každého z nás sú chvíle, pri ktorých sa chvíľku zastavíme a zamyslime sa ,aký kus cesty sme už prešli ,čo sa nám podarilo a čo naopak nie, čo sme dokázali alebo chceme dokázať. Hoci v dnešnej dobe je ťažké, nájsť si chvíľku času a porozmýšľať. Dnešný deň je pre nás, ale hlavne pre teba Babi čímsi výnimočným. Výnimočným výročím, ktoré chceme spolu s tebou osláviť.

Dnes, práve v dnešný slávnostný deň, je to pol storočia, čo si tu s nami. Zatavme sa a spomeňme si, ako si ako malé dievčatko v tuhých zimách, chodila do školy, ako vám kúrili uhlím, ako si spoznala svoju prvú lásku.

Odvtedy ubehlo veľa času, spoznala si veľa chlapcov, no rozhodla si sa pre jedného. Spomeň si na deň, keď si stála pred oltárom a svoje „Áno“ si povedala práve jemu. Spomeň si na deň, keď prišlo na svet vaše prvé dieťa, aký pocit to v tebe vyvoláva? Ćo v tebe evokujú tieto spomienky?

Spomienky sú určite krásne, no ešte krajšie, ako všetci určite uznáte je to, čo vzniklo z tejto veľkej lásky – deti. Deti, ktoré nám všetkým idú príkladom, deti, čo bojujú do poslednej chvíle, deti, ktoré nič nenahradí. Preto, milá oslávenkyňa, všetci ti z celého srdca prajeme, veľa, veľa zdravia lásky, božieho požehnanie, veľa šťastných krokov, pevného zdravia. Veríme, že sa tu opať o pol storočia stretneme.