referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Timotej
Piatok, 24. januára 2020
Zvláštnosti ľudského mozgu
Dátum pridania: 13.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: marge
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 571
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,

Istý múdry človek raz povedal, že každý z nás je tak trocha blázon. Som presvedčená, že mal pravdu. Bežný život nám občas prináša zážitky, ktoré nám dávajú určitú predstavu o tom, aké to je byť šialený alebo trpieť mozgovou poruchou. Niektorí básnici napríklad považujú sny za prostriedok, ktorým možno noc čo noc nahliadnuť do mysle blázna. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, či vám váš mozog poskytuje vždy len pravdivé informácie? Či vôbec môžete veriť všetkému, čo vám vraví pamäť? Či vás neklame to, čo je považované za najdôveryhodnejšie – vlastný rozum?

Aj keď si to možno neuvedomujeme, každý z nás niekedy zažíva isté pamäťové skreslenia. Seriózne výskumy dokázali, že ľudská pamäť je neobyčajne tvárna. Pamäť sa nedá prirovnať k videorekordéru, ktorý prehrá presne to, čo predtým nahral. Namiesto toho v našom mozgu funguje mechanizmus, ktorý sa pokúša to, čo sa v minulosti stalo, zrekonštruovať. Často tak do svojich minulých zážitkov nevedome dopĺňame podrobnosti, ktoré sa v skutočnosti vôbec nestali.

Pozrime sa teraz bližšie na najznámejšie skreslenie pamäte, ktorým je déjá vu. Je to bežne používaný výraz pre dôverne známy, ale veľmi zvláštny pocit, že sme to, čo sa práve deje, už niekedy prežili. Zážitok déjá vu nie je väčšine ľudí neznámy. Poznáte však pôvod a význam tohto javu?

Jedna z teórií hľadá príčinu v problémoch s časovým zladením medzi mozgovými hemisférami. Vinou tohto javu obdrží dominantná strana mozgu rovnakú informáciu dvakrát – jednu priamo a druhú s určitým oneskorením. Akoby ste naraz počúvali dve rozhlasové stanice vysielajúce rovnakú pieseň, pritom jedna stanica by bola oproti druhej asi o pol sekundy oneskorená.

Takáto udalosť nám potom pripadá zvláštne povedomá, známa, akoby už prežitá. Existujú i určité prekvapivé dôkazy o spojení medzi snami a déjá vu. Jeden psychoterapeut pri skúmaní svojich pacientov zistil, že tí, ktorým sa nikdy nesnívajú žiadne sny, tiež nikdy nezažili déjá vu.

Často sa vyskytuje i podstatne menej známa porucha, ktorá je vo svojej podstate protikladom déjá vu. Možno sa vám už niekedy stalo, že príliš veľakrát počuté alebo opakované slovo vám akoby prestalo dávať zmysel. Alebo sa vám zdalo, že mnoho ráz prežitú situáciu prežívate prvýkrát. Tento jav sa nazýva jamais vu. Je to mylný pocit, že sa nejaká vec neprihodila, aj keď možno ľahko dokázať opak.

Treba vari spomenúť ďalšie zvláštnosti, aby sme si uvedomili nedokonalosť vlastného rozumu? Každá z nich veľa vypovedá o tom, akým spôsobom je usporiadaná architektúra pamäti ľudského mozgu. Vďaka nim si uvedomujeme, že náš mozog nefunguje tak bezproblémovo, ako by sme si predstavovali. Ale veď práve v poznaní vlastnej nedokonalosti spočíva skutočná múdrosť.

Ďakujem za pozornosť.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.