Editorial

EDITORIAL

NECH ŽIJÚ AJ ZLÉ SLEČNY!

Keď som bola ešte malé dievčatko, boli moji rodičia zo mňa takpovediac nešťastní. Nikdy som sa nehrala pred panelákom s kamarátkami s bábikami a pravdupovediac som nikdy žiadnu bábiku ani nemala. Vždy som hrala futbal, liezla som s chlapcami od susedov po stromoch, robila som s nimi bunkre…Moja mama len zalamovala rukami a hromžila nad mojimi večne odrenými kolenami a nemiznúcimi modrinami. Áno, nemiznúcimi, pretože dokedy sa tie staré modriny stačili zahojiť, už som mala nové. ,,Ty si ako také chlapčisko, ” vravievala mama.

Ani keď som mala chrípku, tak som nikdy neležala v posteli, proste som sa nedokázala nudiť. Už ako desaťročná som mala vlakom precestované všetky okolité mestá. Keď som tento fakt povedala rodičom na oslave mojej dvatsiatky, nezmohli sa na slovo. Myslím, že v časoch mojho detstva museli stáť pri mne všetci strážni anjeli, keď sa mi nič zlé na tých mojich výletoch nestalo. No práve preto sa viem teraz dokonale zorientovať v každom cudzom meste, dokážem čítať v mapách, som dokonale samostatná, v každom prípade a v každom probléme sa viem o seba postarať a nečakám, že za mňa niekto niečo urobí alebo mi s niečím pomôže…

V dnešnom čísle Vám predstavíme šesť úspešných žien, ktoré nám porozprávajú o svojom detstve. A verte mi alebo nie, každá z nich mala podobné detstvo ako ja. Každá z nich bola ako také neposlušné chlapčisko. A pozrite! Dnes sú úspešné a samostatné ako ja. Jedna je majiteľka reštaurácie, druhá má cestovnú kanceláriu a ďalšia je fotografka, ktorá fotografuje krásy celého sveta. Verím, že ich príbehy zo života a rozhovory o tom, ako tvrdo bojovali za svoje sny a ako sa nedali odradiť a pracovali ďalej, Vám dodajú odvahu pri plnení tých Vašich snov.

Vážené slečny, prajem Vám krásnu jeseň a pamätajte si, že tie zlé dievčatá sa dostanú vždy tam kam chcú a majú to v živote omnoho ľahšie…