Vážení prítomní, vítam Vás na dnešnej prednáške.
Budeme hovoriť o Dunaji – druhej najväčšej rieke Európy.
Dunaj vznikol sútokom Brigachu a Bergu na území Nemecka, v Čiernom lese (Schwarzwalde). Po ich sútoku tečie cez Švábsku Juru až po Regensburg a odtiaľ zase po okraji Bavorského lesa po ústie Innu. Potom vstúpi do Viedenskej panvy a dostane sa až na naše územie. Celkovo preteká desiatimi štátmi, až sa napokon vliva do Čierneho mora na území jedného z balkánskych štátov - Rumunska. Celková jeho trasa meria 2857 km, čo predstavuje 1/11 z územia Európy.
Na území Slovenska sa tejto rieke hovorí Dunaj, avšak tým, že Dunaj spája hneď niekoľko rozličných štátov s odlišnými národnými jazykmi, dostal aj mnohé iné pomenovania – Donau po nemecky, Duna po maďarsky, Dunav v bulharčine či Danube po anglicky.
Dunaj poznali už starí Rimania pod latinským názvom Danubius. Tvoril totiž veľkú časť zo severnej hranice ich impéria. Podľa legendy vyslal rímsky vojvodca svojich vojakov hľadať prameň rieky a tí na úpätí Čierneho lesa objavili práve prameň Dunaja.
Už v minulosti mal Dunaj strategický význam pre staroveké národy ako napríklad už spomínaní Rimania alebo tiež Slovanie, ktorí toto územie v 5. storočí aj osídlili. Na sútoku Dunaja a Moravy sa totiž križovali dve námorné cesty – dunajská a jantárová. Na týchto cestách rozkvital export i inport – obchodovalo sa tu s tovarom ako keramika, vlna, dobytok, strieborné šperky....... dokonca aj s otrokmi. Takto mohli jednotlivé národy spolupracovať a nazájom obohacovať svoje kultúry. Rozvoj obchodu prispel aj ku kultúrnemu rozmachu germánsko-kvádskeho osídlenia na južnom Slovensku.
Dunaj však nebol iba dôležitou obchodnou tepnou. Nepochybne po ňom prišiel aj Samo so svojou družinou, aby tu onedlho založil prvý samostatný štátny útvar - veľkú Samovu ríšu.
Tak ako aj v minulosti, aj dnes nás Dunaj spája so susednými štátmi a umožňuje nám bližšiu spoluprácu v kultúrnom i priemyselnom rozvoji.
V dnešným dňoch je možné plaviť sa po tejto rieke na veľkých vnútrozemských lodiach od Severného oceánu až po Čierne more. Alebo môžete absolvovať trasu Bratislava -Viedeň na výletnej lodi spolu so stovkou zahraničných turistov, čaká Vás totiž neopakovateľný zážitok.
V roku 1992, po spojení s riekami Mohan a Rýn, vzrástol ešte väčšmi jeho význam v oblasti riečnej dopravy. A bude ešte stúpať, ak sa vlády európskych krajín dohodnú a budú presúvať čoraz viac nákladnej dobravy na riečnu.
Bratislava bola priam predurčená, aby sa stala križovatkou obchodných ciest a strediskom mnohých kultúr. Umožňovala jej to totiž práve jej výhodná poloha na brehu Dunaja, v srdci Európy.
„...všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť, tam medzi bralami môj čarokrásny domov“. Tak napísal Emil Boleslav Lukáč vo svojej zbierke Dunaj a Seina. Hovoril v nej o tom, ako miluje svoju domovinu a svoju rodnú dedinu Hodrušu. Avšak práve Dunaj bol symbolom domova, práve Dunaj predstavoval tú rodnú zem, o ktorej autor tak s láskou hovoril.
A tak to vnímame aj my – Bratislavčania. Sme totiž obyvateľmi nie hocijakého mesta – ale mesta na Dunaji.
Ďakujem za pozornosť.
