Chcem by som zopár slov vysloviť s Vami sa o nich podeliť. Chcem vravieť o láske dievčaťa k mne.
Však ja som ju nemal až tak rád, možno že mal som strach, no je isté nastal vtedy vo mne zvrat.
Chcel som s tým prestať, skoncovať zahodiť to no nemohol som. Musel som tomu napriek odporu čeliť.
Ba nie ako živlu, ktorý ťa má zničiť, skántriť, zmordovať, ale ako láske ktorá mala niečo zceliť.

Keď som končil základnú školu, tak na rozlúčkovej slávnosti som si padol do oka s jednou krásnou slečnou. Aj keď nerád tancujem tak som s ňou dokázal pretancovať skoro celý večer. Neviem čím to bolo keď som na začiatku v básni uviedol svoje pocity k nášmu vzťahu. Ale
dobre, bolo to niečo zvláštne čomu som z počiatku nedával veľkú cenu. Alebo som tomu nechcel dať šancu hlavne preto ,že som sa zľakol. Teda nebol to ten klasický strach. Mal som však nejaký ten vnútorný pocit ktorý sa mi zdal v tej chvíli veľmi nepríjemný. Teda nie počas času stráveného s ňou. To už som bol na ceste domov. Druhý, tretí, štvrtý , piaty deň: ten pocit sa nijako nezlepšoval.

Do školy som ešte chodil nejaké tie dni pred koncom školského roka. A medzitým som sa nejako s ňou ani nestretával no vždy som na ňu myslel. Prišiel koniec školského roka a ja som nemal nijakú inú možnosť, len ísť si užívať prázdniny.

Bolo to asi hneď prvý týždeň prázdnin čo som bol s ňou prvýkrát von. A bolo to naozaj super. Fakt, tak super dievča som vo svojom živote nestretol. Po čase prišlo na prvé bozky a spoločne strávené chvíle. Napokon sa nám to pekne rozbehlo. A predstavte si tie blbé pocity pominuli. Bol som fakt šťastný ale len dovtedy kým do môjho života nevstúpil ešte jeden človek.

Počas prázdnin som sa veľmi skamarátil s jedným človekom ktorého som poznal už dlho. Naše kamarátstvo trvalo krátko. Neviem presne koľko, ale tie zvraty v jeho hlave si pamätám veľmi dobre. Proste povedal niečo čo nemal. A to ma skutočne nahnevalo. Išlo o peniaze. Tento človek viac pri mne svoj smrad nenechá. To bola posledná kvapka. Tohto človeka musím uviesť do svojej ,, Uncomplete love story’’, pretože hrá v nej dosť veľkú rolu. V jeho prítomnosti som vyskúšal svoju prvú cigaretu, a následkom našich stretávok bolo , že som začal fajčiť. Fajčil som ešte asi dva roky po prvej cige. 10 – 15 denne. Začali sa krčmové a barové návštevy, nezmyselné nami vedené dialógy, hovorené a na vonok predstierané hrdinstvá ktoré boli viac než trápne. Jednoducho som stratil svoju česť a bolo mi všetko jedno čo sa okolo mňa deje. A taktiež som ublížil dievčine mojím chovaním. Proste som vykonal niektoré také skutky, ktoré by som za normálnych podmienok nevykonal. Medzi ne patrí napríklad, že som chcel aby sa dali oni dvaja dokopy. potom ignorácia k nej a rôzne veci ktoré už nebudem spomínať.

Viem bolo to kruté . A však ja , idiot, som na to prišel až veľmi neskoro. Vysvetliť sa to dá tým, že som bol oslepený iným človekom, ktorý na mňa zle vplýval. Možno sa vám to zdá ako výhovorka ale ja si to môžem vysvetliť len tak. Ja totiž to verím v duchovné sily. Viem, že existujú dobré, ktoré chcú aby ste sa radovali s toho čo máte. Pri pôsobení dobrých síl ste uvolnení, kľudní a nepotrebujete k životu žiadne rozmary. A pri zlých to je presne naopak. Síce sa cítite ako King ale to je iba dovtedy kým sa z niečoho ,,neposeriete “, a to je na tom to najhoršie. Nemôžete sa totiž chovať rovnako. Ste nedôverčiví, zbabelí, nemáte miesta, posudzujete ľudí ... . Ja si to teda vysvetľujem tým, že naozaj na mňa pôsobilo niečo zlé. Bolo to v ľudskej koži a bol to on. Nebojím sa to povedať, pretože je to pravda.

No však, na tom mám aj ja svoju vinu. Mal som byť opatrnejší a mal som možno trochu zariskovať. Nie, nie zariskovať ale ukľudniť sa a dôverovať si. Pritom som mal anjela priamo vedľa seba.  Áno, bola ním ona. Ten anjel bol fakt v nej. Chcela ma previesť na svoju stranu. Áno ona toho hajzla odhadla omnoho lepšie. A mal som jej veriť. Namiesto toho, som robil hanbu jej a aj sebe. Či už tým, že naše rande bol v trojici alebo v debatách plných silných rečí a hrdinstiev ktoré nestáli za nič.

Bola tak silná, tak ma ľúbila, že bola ochotná ísť so mnou a s ním všade. Budem sa za to, že to robila, hanbiť do konca života. Teda za tú moju, tak by som povedal namyslenosť a ľahostajnosť. Skutočne keby som dbal na jej city a priania, že chce byť so mnou naozaj úplne sama alebo, že chce byť aspoň v inej spoločnosti. Mal som to vedieť. Bola to osudná chyba. Naozaj som to pokazil ako sa len dalo. Čo sa týka viny, tak pripisujem ju len sebe, za moju namyslenosť, necitlivosť a zaslepenosť. Dokonca sa nekonal ani oficiálny rozchod. Proste som sa na ňu ... . Chúďa dievča toto si naozaj nezaslúžila.

Toto bol skutok ktorý sa asi nedá nijako napraviť. Čiže som dievča načisto stratil. Aj keď sa ešte zdravíme to už je len preto, že niečo dávno niekedy bolo, niečo na čo sa nezabúda. Horšie na tom je, že koniec dopadol omnoho horšie ba až katastrofálne než predpoklad, ktorý vyzeral celkom sľubne. A mrzí ma aj to, že to zanechalo na nej riadnu ranu. Teda mám ten pocit z viny. Ona na tomto fiascu nemala žiadnu vinu. Ale napriek tomu sa mi ešte dokáže pozdraviť ba aj porozprávať sa so mnou. Tu sa dokazuje, že aká je naozaj silná. Verím, že sa jej bude dariť a že si nájde niekoho lepšieho než som bol ja.

Vždy ju budem mať rád, aj napriek tomu, že som to nedal nikdy na javo. Taktiež dúfam, že už nikdy nebudem mať takéto spôsoby a že už nikdy sa nebudem takto k dievčaťu chovať.