(rečnícky prejav)

Troch mužov odsúdia na doživotie. Pred odsúdením sa ich pýtajú na posledné želanie. Prvý hovorí:
"Ja som celý život mal rád ženy, tak chcem ženu".
Dali mu ju a zamurovali ho do jaskyne. Druhý hovorí:
"Ja som cely život bol alkoholik, chcem plnú jaskyňu pálenky".
Stane sa a tiež ho zamurujú. Tretí hovorí:
"Ja som náruživý fajčiar, chcem plnú jaskyňu cigariet".
Stane sa a aj jeho zamurujú. Po 10 rokoch príde amnestia a tak sa rozhodnú ich prepustiť. Odmurujú prvého a z jaskyne vybehne 9 detí a muž so ženou.
Odmurujú druhú jaskyňu a odtiaľ vyjde na mol opitý muž, všetky fľaše vypité.
Idú odmurovať tretieho a po odstránení prvej tehly sa objaví tvár s cigaretou v ústach a kričí:" Nemáte niekto oheň?!"

Vážení prítomní, nie je vám do smiechu?

Čo v takom prípade? Môžete urobiť dve veci. Najskôr sa donúťte zasmiať. Alebo skúste si pohvizdovať alebo spievať nejakú melódiu. Správajte sa, akoby ste boli úplne šťastný a to vám pocit šťastia naozaj privodí.

To, či sa človek bude či nebude smiať vtipom, záleží od toho, v akom prostredí ho vychovali, a nie od jeho genetickej výbavy. Zistili to už pred troma rokmi výskumníci z Thomasovej nemocnice v Londýne. Požiadali o spoluprácu obľúbené pokusné osoby genetikov – dvojčatá. Presne 71 párov jednovaječných a 56 párov dvojvaječných dvojčiat. Jednovaječné, čiže identické dvojčatá, majú všetky gény rovnaké. Neidentické, ktoré prišli na svet z dvoch rôznych vajíčok, majú gény oboch rodičov „namiešané“ odlišne. Dvojice súrodencov, ktoré sa na pokuse zúčastnili, vychovali v rovnakej rodine. Výskumníci ich požiadali, aby v oddelených miestnostiach ohodnotili humorné obrázky známkami od 0 (je to plytvanie papierom) až po 10 pričom desiatka znamenala - najlepší vtip, aký som kedy videl.Ukázalo sa, že súrodenci mali na obrázky veľmi zhodný názor bez ohľadu na to, či išlo o dvojčatá identické či nie. Z toho vedci urobili záver, že v prístupe k humoru nezáleží na génoch, ale na spoločnej výchove. Všetci sme dostali do vienka takzvaný gén šťastia. Dobrá nálada je v osobnosti zakorenená už od raného detstva. Záleží len na nás, ako sa naučíme zaobchádzať s touto vlastnosťou.

Keď sa smejeme, zvyšujeme si tým svoju kondíciu, pretože sa nám uvolňujú svaly ako pri telesnom cvičení. Plúce dostávají štyřikrát viac kyslíku, srdce bije rýchlejšie a na chvílu sa nám zvýší krvní tlak. Smiech odburáva stres, prečisťuje dýchacie cesty, podnecuje zdravé emócie, odstraňuje nahromadené nervové napätie a prebytočnú energiu. Srdečný smiech je pre naše telo jedným z najlepších liekov. Keď sa smejeme, napíname 17 svalov na tvári a ďalších 80, ktoré sa nachádzajú medzi hlavou a bruchom. Pri intenzívnom smiechu môže náš dych dosiahnuť rýchlosť až 100 km za hodinu. Smiech pomáha ďalej prekonávať rozličné životné neúspechy, a čo je najdôležitejšie, spríjemňuje život. Preto najnovšie začali lekári mnohým pacientom ordinovať humor ako liek. Zdravý smiech podporuje navyše tvorbu a vylučovanie katecholamínov - adrenalínu, noradrenalínu, dopamínu a hormónov, ktoré zasa podporujú vylučovanie endorfínov - látok pôsobiacich na organizmus ako sedatíva a antidepresíva.

V súvislosti so smiechom ako liekom sa často spomína prípad novinára a spisovateľa Normana Cousinsa. Ten v knihe Anatómia jednej choroby opisuje vážnu nemoc, pri ktorej mu lekári dávali nádej už len na niekoľko týždňov života. Bol z toho, samozrejme zúfalý. Možno aj preto nešiel do nemocnice, ale do hotela. Aby zahnal beznádej, začal si púšťať komické filmy. A tie si dávkoval tak ako iní analgetiká. Asi po troch týždňoch, keď už podľa ortieľu lekárov mal byť na druhom svete, sa zrazu objavil zdravý a živý. A viete čo ho zachránilo? Znie to neuveriteľne,ale predsa smiech. Nie nadarmo sa hovorí, že je ako liek.