Stalo sa to jedného upršaného septembrového dňa. V jednej z novozámockých pôrodníc (akoby ich bolo sto) sa ozýval plač. Tento rev bol až príliš rušný na môj dnešný vyrovnaný charakter. No predsa len príšla chvíľa, kedy sa moja stvoriteľka zbavila vyše triapolkilovej záťaže.

Nebola však jediná, čo sa z toho tešila. Túto, väčšinou považovanú za dobrú správu, obdržalo i niekoľko rodinných príslušníkov. Tí dlho neváhali a hor sa do pôrodnice. Zjavne im neprekážalo, že si ma obzerajú ako nejaký ľahkodostupný stroj na výrobu eurobankoviek, k tomu všetkému si zhotovili ešte zopár fotozáberov (samozrejme, že bez akýchkoľvek autorských práv...)

Mesiace i roky plynuli, kilá pribúdali... Myslím, že v ten deň som z torty sfukovala presne päť sviec. Niežeby sa do jasiel nazačalo chodiť už v troch, no pre úzkosť a obavy o mňa zo strany mojej urputnej rodičky, som pobudla nejakú tú dobu doma. S mojimi, vtedy ešte pubertou udierajúcimi súrodencami, to ozaj nebola prechádzka višňovým sadom.

Už prvý deň, strávený mimo prostredia mojich bláznivých súrodencov, neveštil nič dobré. Ako dieťa som sa obávala nových predmetov či dovtedy nikdy nevídaných tvárí. Aj táto moja zvláštnosť sa v MŠ prejavila viac než dosť a som jej vďačná za ten prázdny kruh kamarátov z detstva. Tie dva roky v škôlke však utiekli ako párok z taniera vyhladovaného bezdomovca a vtedy sa to začalo: "Môj prvý školský deň!"

Obloha, podobne ako v deň už môjho spomínaného narodenia, šetrila úsmevmi či akýmikoľvek prejavmi dobrej nálady, čo si však vykompenzovala jednou z tých najzákernejších búrok, aké som za život postretla. Škola však nie je od počasia závislá, žiaľ.
Vstúpila som do triedy a opäť sa ma zmocnil ten podesný pocit z nikdy nevídaných tvárí. Asi to celé zachránila len predčasná prítomnosť našej, vtedy ešte budúcej, pani učiteľky...

Pamätám si na to dodnes - ako osôbka útlych rozmerov, poskromnej výšky a kudrnatých vlasov vošla do miestnosti nepopísateľnej atmosféry a zvučným hláskom dodala všehovoriace: "Vitajte, deti! Ja budem od dnes vaša pani učiteľka! "V tom momente padlo asi tridsať ťažkých výdychov... Kto vie asi prečo?? ....