Môj brat sa volá Daniel a v júli oslávi svoje 23. narodeniny. Ešte pred tým však plánuje ukončiť svoje vysokoškolské štúdium promóciou. Je stredne vysoký s nadpriemerne chudou postavou a takmer nulovým podielom svalstva na tele. Má hnedé vlasy a hnedé oči, čo je asi jediné, čím sa podobáme.

Tento sloh však ani zďaleka nebude o ňom, ale o našom najdrahšom starom otcovi. Hovorí sa, že to najlepšie by malo byť vždy až na konci, tak aj ja som sa rozhodla, že túto charakteristiku napíšem v duchu tohto hesla a teda to najvzácnejšie si nechám na koniec – skvelé vlastnosti môjho starého otca.

Začala by som teda vzhľadom. Výška môjho starého otca z hľadiska jeho generácie je nadpriemerná, v porovnaní s našou generáciou však normálna, až nízka. Čo sa týka postavy, je zrejmé, že moja stará mama je vynikajúca kuchárka a starý oco teda žiadnym stupňom podvýživy určite netrpí. Na svoj vek a problémy so srdcom, keďže je vďačným nositeľom kardiostimulátora, je však v celkom dobrej fyzickej kondícii. Zvláda prácu v záhrade rovnako bravúrne ako napríklad spánok postojačky. K jednej z najdôležitejších častí ľudského tela patrí bezpochyby tvár. Na tvári môjho starého otca rozhodne dominujú oči. Nie preto, že by boli nejako obzvlášť veľké, ale preto, že sa vraví, že oči sú odrazom duše. A tie starého otcove sivo-modré oči sú úprimné a múdre, večne sa usmievajúce. Čo sa týka iných častí hlavy, jeho nos z profilu trošku pripomína Caesara a uši sa u nás dedia z pokolenia na pokolenie. Všetci ich máme malé, no hýbať nimi bez pomoci rúk dokáže len môj starý oco!

Tak a konečne sme sa dopracovali k tomu najpodstatnejšiemu, k vlastnostiam, duši, charakteru. Za celých, už pomaly 18 rokov, čo poznám svojho starého otca, som uňho spozorovala naozaj iba minimum zlých vlastností. Jednou z nich je, že veľmi rýchlo dokáže znervóznieť, akonáhle sa mu čosi nedarí tak, ako by si to predstavoval. To je však pri jeho výnimočnej deštrukčnej schopnosti dosť veľká nevýhoda, pretože to, čo starý oco začne „opravovať“, teda rozoberať, skončí s najväčšou pravdepodobnosťou odložené v pivnici v krabiciach, každá súčiastka v zvláštnom sáčku.

A hneď sme sa dostali k ďalšej vlastnosti a tou je pedantnosť. Túto som zdedila tak trošku aj ja, z časti po mojom starom ocovi a z časti po mojom ocinovi. Starý oco je veľmi vnímavý, inteligentný a vzdelaný človek, o čom svedčí aj to, že ovláda 5 jazykov a rozumie pre mňa nepochopiteľnej chémii... V dnešnom svete za vzdelaných ľudí považujeme hlavne tých, ktorí rozumejú moderným technológiám, akými sú napríklad mobil alebo počítač. U starších ľudí je to možno trošku neobvyklé, ale môj starý oco nezaostáva ani v tomto smere. Nedávno si kúpil počítač aj s pripojením na internet a dnes s ním vie už celkom samostatne bez väčších problémov narábať. Síce môjho pokrokového starého oca zo začiatku používania počítača sprevádzal zvýšený krvný tlak a nespavosť, dnes je to už minulosťou a teší sa, že sa môže cez internet ďalej vzdelávať. V letnom období si však môže počítač konečne vydýchnuť, keďže môj pracovitý starý oco zo záhrady nevystrčí ani nos.

Myslím si, že menovať vlastnosti ako dobrosrdečnosť, ochota pomôcť a poradiť je úplne bezpredmetné, pretože takí sú asi všetci starí rodičia. Nie však každý oplýva takým originálnym zmyslom pre humor a životným optimizmom, ako môj starý oco. Je jedným z mála ľudí, ktorí mi dokážu vyčariť úsmev na perách už len keď sa na nich pozriem.

Dúfam, že z týchto riadkov je cítiť, ako veľmi mám môjho starého oca rada a ako veľmi som mu vďačná za to, že ma spolu so starou mamou a mojimi rodičmi vychovali na takú, aká som.

(čiže geniálnu, múdru, šikovnú, peknú, skromnú...) :)