Ako začať? Nuž, súsim... Sebakritika je ťažká úloha. Ale každý by si mal uvedomiť svoje chyby a nebolo by od veci ich dať občas aj na papier. Tak začínam... Som normálna baba, mám pocity ako každý iný človek a dám ich občas i najavo. Vonkajšie prejavy v mojom správaní si všíma moje okolie a možno si ani sama niekedy neuvedomujem, aká som trápna... Veď každý z nás má nejaké chyby a za určitých okolností reaguje neprimerane. A tak isto aj ja. Hoci som vraj "melancholik", občas aj ja niekedy vybuchnem od hnevu a začnem ziapať. Môj rev prekričí okolitý ruch, pokiaľ ma niekto iný nezastaví. A ja som napriek tomu presvedčená, že mám pravdu, aj keď to tak vôbec nemusí byť.

Jeden z mojich ďalších rozmarov napríklad je, že si rýchlo miniem celý kredit, a potom som mesiac bez neho... Alebo si rada kupujem pekné veci, aj keď nie sú potrebné - potom rýchlo miniem peniaze, ktoré ťažko zarobím na brigáde. Rada si dlhšie pospím v posteli, keď mám cez víkend voľno...potom sa ešte flákam a napokon zistím, že som premrhala celý deň. Cez víkend totižto priveľmi oddychujem, leňoším a zrazu je nedeľa večer. Konečne sa začínam učiť. Veľmi dlho mi trvá, kým sa niečo naučím, nakoľko ma všetko rozptyľuje a asi aj preto, že nemám dobrý racionálny prístup k učeniu... Tak sa potom učím dlho do noci a som unavená a nevyspaná. Aj tak potom na druhý deň z toho nič neviem... A to by som chcela zmeniť, lebo ma to veľmi hnevá, ale akosi sa mi nedarí...

Občas sa pohádam so svojimi súrodencami a dokonca aj so svojimi rodičmi. Snažím sa im dokázať, že už som "veľká" a mám svoj rozum. Ale oni majú nakoniec aj tak pravdu a chcú mi vlastne len dobre, čo si však niekedy vôbec neuvedomujem...

Možno by som takto mohla pokračovať ďalej. Je dobré, keď si človek vie priznať svoje kladné, ale aj záporné stránky, z ktorých by sa mal poučiť a pracovať ďalej na sebe, aby si zlepšil svoje kvality. Som si vedomá svojich slabých stránok a keď sa mi aj nepodarí ich všetky úplne odstrániť, budem sa aspoň snažiť ich čo najviac obmedziť.