Ako Európa štáty zbližuje

Bol letný podvečer a my sme sa chystali na cestu do Chorvátska, keď sme už boli zbalení odišli sme.

Cesta bola dlhá ale pekná, prechádzali sme cez Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, až sme prišli do Chorvátska. „Hurá už sme tu“ vykríkli sme. Hneď sme bežali k moru. More bolo čisté a priezračné. Videli sme tam aj prístav s milionárskymi jachtami, reštaurácie, hotely a stánky so suvenírmi. Mamka zakričala: "Vráťte sa, lebo sa stratíte“ a my sme jej odvetili: „Áno mami“. Hneď sme pribehli, aby sme sa mohli vybaliť. Boli sme takí natešení, až sme sa skoro stratili. Kým sme sa vybaľovali, už sa zotmelo. Dohadovali sme sa, či máme ísť do mesta, ale išli sme či sa nám to páčilo alebo nie.

A vyplatilo sa. Mesto bolo rozsvietené tisíckami obchodov a pouličných lámp umiestnených v úzkych a starobilých uličkách. Chodili sme asi do pol noci. Veľmi sa mi to páčilo, prosil som mamku, aby sme ešte chodili, ale ona povedala: „Nie, už je neskoro“ a ja som jej odvetil: „No dobre“. Už sme sa vracali do hotela, nemali sme to ďaleko. Naše izby boli veľké a mali sme výhľad na more. Hneď, keď som si ľahol na posteľ, tak som zaspal.

Ráno bolo veľmi pekne až na to, že fúkal dosť silný vietor. Naraňajkovali sme sa a už sme išli na pláž. Na pláži bolo celkom málo ľudí. Našli sme si vhodné miesto a už som skočil do vody. Voda bola slanšia, ako som predpokladal. S mojím bratom sme hrali vo vode všelijaké hry. Mamka s otcom sa opaľovali, my sme si našli kamarátov. Bola s nimi sranda, až na to, že sme im a oni nám skoro nič nerozumeli. Na pravé poludnie bolo slnko najsilnejšie, a preto sme sa schovávali pod stromami. Stromy boli veľmi suché.

Okolo tretej sa to zmierňovalo a my sme už boli suchí ako peň, a preto sme sa hodili do vody. Bolo päť hodín a my sme sa balili a kráčali do hotela. V hoteli sme sa všetci povinne osprchovali a šli sme do mesta na večeru. Poceste sme poprosili rodičov, aby nám kúpili zmrzlinu, môj brat si vyberal prvý, tá zmrzlinárka mu dala dva kopčeky a mali hmotnosť pol kila. Konečne sme prišli do reštaurácie, keď sme si sadli, hneď nám dali jedálny lístok. Vybrali sme si hranolky a nič neobvyklé. Najedli sme sa až do sýtosti. Chodili sme po meste a obzerali výklady obchodov,, opakovalo sa to asi tri dni. Ale mali sme možnosť si variť doma, nazbierali sme si mušle a uvarili sme si ich. Chutilo to ako rybacie mäso, lenže boli tam aj zrnka piesku, ale veľmi mi to chutilo.

Keď sme už odchádzali, bolo mi trochu smutno, ale aj som bol trochu rád, že už ideme domov. Veľmi sa mi páči, ako Európa zbližuje tak vzdialené štáty, ako je napríklad Slovensko a Chorvátsko.