Kompozícia – ustálené postupy. Na začiatku býva invokácia a propozícia. Invokácia je vzývanie múz, ktoré mali básnikovi pomáhať pri skladaní diela. Takýmto spôsobom môže získať náklonnosť nadpozemských bytostí. Propozícia je krátke naznačenie deja. (in medias res – priamo do stredu udalostí). V epose chýba podrobnejšia charakteristika vnútorného psychického sveta hrdinov. Podrobne sa opisuje zovňajšok, oblečenie a výzbroj ľudí, ale samotní sú najčastejšie charakterizovaní iba stálym prívlastkom (epiteton constans). Vnútorný svet hrdinov zastupuje v starovekých eposoch svet bohov, ktorí určujú konanie ľudí, pôsobia na ich rozhodovanie pomocou snou, vnuknutí a pod. Pre vzťah autora k opisovaným skutočnostiam je príznačná nestrannosť (epická objektivita). Význam starogréckych eposov prameňom poznania antickej, gréckej spoločnosti. Na homérske grécke eposy nadviazal rímsky bohatiersky epos – Vergiliov Eneis (1.stor. pred n.l.). V stredoveku reprezentoval hrdinský a rytiersky epos ( Pieseň o Rolandovi, pieseň o Nibelungoch, Slovo o pluku Igorovom, Tristan a Isolda.

Historický epos – čerpá námety z histórie. Na rozdiel od bohatierskeho eposu, ktorý tematicky čerpal zo starých povestí a mytológie, historický epos vychádza zo skutočných dejinných udalostí. Umeleckou výstavbou sa môže odlišovať viac alebo menej podľa toho, v akej dobe, na akom stupni literárneho vývinu vznikol. Obdobie renesancie a klasicizmu sa snažilo zachovať čistotu antických epických postupov. ( U nás Ján Hollý v historických eposoch Svätopluk a Sláv.) Obdobie romantizmu epos zosubjektívňuje, a tak spôsobuje rozklad pôvodnej epickosti (A. Miskiewicz : Konrád Wallenrod).

Idylický epos – sa tematicky viaže na udalosti z dedinského života, ktorý je blízky prírode. Pozadím deja sú často významné historické udalosti. Idylický epos :napr.: dielo nemeckého básnika Goetheho Herman a Dorothea, v našej literatúre je Kuzmányho Bela.

Komický epos – vznikol parodovaním vážneho, napr. hrdinského eposu. Stavebné a štylistické prostriedky eposu sa využili na vyrozprávanie nízkeho, bezvýznamného deja. Vznikol v antickej gréckej literatúre (Batrachomyomachia – Žabomyšia vojna). Je paródiou na homérske eposy.

Zvierací epos – je meštianskou paralelou rytierskeho eposu. Jeho hrdinami sú zvieratá. Vznikal v stredoveku zo starších literárnych i ľudových rozprávaní o zvieratách. Vo francúzskej literatúre najznámejší zvierací epos – Roman de Renart. Základom deja je nepriateľstvo lišiaka s vlkom.

Duchovný epos - čerpal námety z Biblie a svojím obsahom slúžil potrebám náboženstva. Často sa však stával prostriedkom na vyslovenie aktuálnych dobových názorov. Najznámejší duchovný epos je Stratený raj od Johna Miltona. Zo slovenskej napr.: sem patrí Ján Hollý Cyrillo – Metodiáda.

Moderný (reflexívny) epos – epické skladby od čias romantizmu. Nastal rozpad pôvodnej epickosti, pretože sa rozdvojuje aj ľudská osobnosť na človeka verejného a súkromného. Umelecká literatúra si začína všímať osobné práva človeka, ktoré sa často dostávajú do rozporu so záujmami všeobecnými (spoločenskými, národnými a pod.)