Zobrazovaniu osobných zážitkov zodpovedajú viac postupy lyrické ako epické. Epická tradícia však v literatúre žije aj naďalej, avšak preberá, vstrebáva do seba lyrické prvky. Vznikajú lyrickoepické básnické diela. Moderný epos obdobia romantizmu sa nazýva lyrickoepickou básnickou poviedkou. Prvým tvorcom v európskej literatúre je anglický básnik Byron – Childe Haroldova púť- ovplyvnil celú európsku literatúru. Z ruskej literatúry je známy : Puškinov Eugen Onegin, z poľskej Miczkiewiczov Pán Tadeáš, v českej literatúre reprezentuje Máchov Máj, v slovenskej Bottova Smrť Jánošíkova, Sládkovičov Detvan. Názvom moderný možno označiť i básnické diela nasledujúcich epoch, ktoré sa pôvodnému eposu podobajú už iba svojím veľkým rozsahom, napr.: Hviezdoslavove diela Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Vajanského Herodes, Rázusov Bača Putera. Najcharakteristickejším znakom je, že čerpá námety zo života spoločnosti, umelecky stvárňuje najzákladnejšie problémy doby a epický dej je často prerušovaný opisom duševných stavov zobrazovaných hrdinov, opismi prírody a rozsiahlymi úvahami autora.

Idyla – patrí medzi stredné epické formy. Je predchodcom moderného eposu. Hrdinami sú najčastejšie pastieri a roľníci. Vyzdvihuje život prostých vidieckých ľudí, jeho spätosť s prírodou a stavia ho do protikladu so životom v meste. Idyla má tradície už v antických literatúrach. Pastierske idyly písal starogrécky Theokritos. V rímskej literatúre - Vergilius. Zo slovenskej – Ján Hollý – Selanky. Ako druhová forma epiky idyla zanikla v období preromantizmu. Mnoho však z nej prevzal moderný epos. U nás napr.: Sládkovičov Detvan, Hviezdoslavova Hájnikova žena.

Balada – stredná epická forma ľudového pôvodu. Umelú literatúru formu balady u nás využil romantizmus. Dej je pochmúrny a tragický. Vystupujú v ňom nadprirodzenéa záhrobné bytosti, personifikované prírodné javy, umrlci, víly, strašidlá... Hrdina balady obvykle zahynie, alebo ho stihne krutý trest. Pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou. Romantickí básnici ju využili na vyjadrenie svojich romantických pocitov (lyrické momenty). Vyznačuje sa zhusteným dramatickým dejom. Etické(morálne) jadro ľudovej slovesnosti zachováva balada bezo zvyšku: za previnenie prichádza trest. Najkrajšie romantické balady v českej: K. J. Erben (Kytice),v slovenskej: J. Kráľ (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky), J.Botto: (Žltá ľalia, Margita a Besná). Balada ako žánrová forma nezanikla ani v poromantickej literatúre. Pestovali ju Hviezdoslav, Podjavorinská ...

Nový typ balady – sociálna balada. Tragika hrdinov sociálnej balady vyplýva z nespravodlivých sociálnych vzťahov. Známe sociálne balady v českej liter.: P.Bezruč a J. Wolker, v slovenskej liter.: L. Novomerský (Haviari), M. Rázus (Matka).

Romanca – spracúva radostnú, optimistickú tematiku. Vznikla v Španielsku ako ľudová epická báseň. V niektorých národných literatúrach sa zotrel pôvodný rozdiel baladou a romancou (ruská literatúra pozná len termín balada). Tento rozdiel sa neraz stieral i v našich literatúrach (J. Neruda: Balady a romance). Romancou nazval J. Botto svoju Smrť Jánošíkovu.