Neveršovaná epika /krásna próza/:

Román

-rozsiahle epické dielo
-postavy sa vyvíjajú, menia
-zobrazuje široký okruh života v dlhšom časovom rozpätí
-veľa postáv
-viac dejových línii
-autor charakterizuje postavy rečou (monológ, dialóg, vnútorný monológ), konaním
-má dej- základom deja je rozprávanie udalostí, v ktorých autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť a cítiť
-aby zobrazenie ústredného konfliktu bolo účinné, musí spisovateľ podávať jeho postupné narastanie a vyvrcholenie
-využíva všetky 3 druhové zobrazovacie postupy: epický postup je základný – román je rozprávačským typom lit. diela; lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní pocitov románových postáv, pri opisoch, úvahách ; dramatický postup sa využíva pri zobrazovaní priameho rozhovoru medzi postavami

-1. hlavná dejová línia sleduje hlavné postavy
-2. vedľajšia dejová línia sleduje vedľajšie postavy

-Všetky zložky románového diela musia byť starostlivo, logicky a umelecky účinne usporiadané. Premyslené usporiadanie zložiek románu – kompozícia
-Spojenie románov do jedného celku vznikajú dilógie (2 romány), trilógie (3) a románové cykly.
-Epopeja- zobrazenie výynamnej etapy vo vývine spoločnosti (L.N. Tolstoj –Vojna a mier)

HISTÓRIA ROMÁNU:

-pôvod slova román je v stredovekom Francúzsku- kde sa každé dielo písané ľudovým jazykom (lingua romana) považovalo za román
-v 13. – 15. st. označujú román tzv. rytierske romány – veršované epické útvary
-skutočný román má ale svoj pôvod v drobných epických prozaických útvaroch (poviedkach, novelách), ktoré vznikli v Taliansku v 14. st. (Boccaccio – Dekameron)
-dôležitý stupeň vo vývine románu – tzv. pikareskný román (16. – 17. st.) – hl. postava tulák, ktorý sa pohybuje z miesta na miesto. Putovanie hlavného hrdinu umožnilo spájať do jedného celku rozličné udalosti, zážitky, tak mohol dôkladnejšie opísať jeho charakter- najznámejší román –Španielsko (16.st.) - Lazarillo z Tormesu –neznámy autor
-ďalší stupeň – Cervantesov román Don Quijote,
-17 .st – angl. autor Defoe- Robinson Crusoe

!!! výnimkou – psychologické romány (18.st)
-autor sa ponára do duše jednej postavy a sleduje viac psychické stavy človeka ako vonkajšie udalosti
-rozvinul sa v 19. st. – Honore de Balzac, L.N. Tolstoj, F.M. Dostojevskij- tvoria skutočnú etapu vo vývoji románu
-18. st. vývoj slovenského románu – Bajza (René mládenca príhody a skúsenosti)