Žánrové formy vecnej (odbornej) literatúry

Esej 

- najbližšie k umeleckej literatúre. Hovorí o vedeckých problémoch rozličných odvetví spoločenských i prírodných vied a využíva pritom jazykové prostriedky umeleckého štýlu. Pre umeleckú literatúru majú význam literárne eseje. Známym esejistom z českej literatúry je F.X. Šalda a zo slovenskej A. Matuška.

Z ďalších žánrových foriem vecnej literatúry sú umeleckej literatúre blízke:

-dejepisné kroniky (Dalimilova kronika, Kronika Šimona z Kézy)
-životopisy(biografie)
-vlastné životopisy (autobiografie)
-nekrológy (zhodnotenie života zomrelej osobnosti)
-pamäti (memoáre)
-denníky

Odborné prozaické žánrové formy:

-výťah (konspekt)
-referát (odborná informáca o nejakom probléme)
-recenziu (krátky odborný referát o vyjdenej knihe alebo novej divadelnej hre)
-kritiku (podrobný rozbor a posudok diela umeleckej alebo odbornej literatúry)
-rozpravu
-dizertáciu
-monografiu

Lyrika:

-pôvod slova lyrika je v starom Grécku, súvisí s hudobným nástrojom lýra
-v dávnych dobách sa poézia prednášala za sprievodu lýry (to znamená, že poézia musela byť rytmická a hudobná)
-lyrika predstavuje opis a úvahu (záznam osobných pocitov, nálad, myšlienok,..)
-lyrika = lit. žáner, v ktorom sa zobrazuje subjektívny svet autora
-lyrické motívy sú statickejšie a samostatnejšie
-najčastejšie je veršovaná, obsahuje vlastnosti, ktoré majú u čitateľa vyvolať pocit krásna podľa lyrického prístupu autora k téme sa delí na:

-náladovú ( impresívnu)
-opisnú (deskriptívnu)
-úvahovú ( reflexívnu)

podľa tematiky na:

-osobnú ( intímnu)
-prírodnú
-spoločenskú