Stalo sa to pred trinástimi rokmi presne 11. augusta roku 19** keď som sa po prvý krát zhlboka nadýchol. Mama mi rozprávala, že keď ma priniesli do jej rúk tak som sa na ňu usmieval.

Postupom času som sa začal učiť chodiť a rozprávať bolo to síce namáhavé, ale či som chcel alebo nechcel musel som sa to naučiť. V staršom veku som sa začal učiť bicyklovať teda dedko ma učil. Zo začiatku to bolo ťažké vkuse som padal na zem ale vedel som, že sa musím postaviť a cvičiť to ďalej aby som sa to naučil.

Keď som mal šesť rokov nastúpil som do školy a začala moja školská dochádzka. Bol som síce malý hlúpučký prváčik, ale zato som už vedel čítať. Našiel som si mnoho nových kamarátov. Myslel som si, že to bude jednoduché ale postupom času som zistil že to tak vôbec nie je. Musel som sa tvrdo učiť, aby som mal dobré známky. Čaká ma už len deviaty ročník. Z toho ste už určite zistili, že som žiakom ôsmeho ročníka.

Medzi moje koníčky patrí napríklad bicyklovanie , hranie na počítači a futbal. Želal by som si, aby som zvládol monitor na budúci rok a aby ma vzali na strednú školu, ktorú som si vybral. Dúfam len, že sa mi to podarí a nič mi v tom nebude brániť.