Mala som si vytiahnuť papierik s číslom. Ruky sa mi strašne triasli a v duchu som sa modlila, aby som si nevytiahla kombinatoriku ani pravdepodobnosti. Našťastie sa mi podarilo geometriu. Pri tabuli som vysvetlila všetko, čo som vedela. Opísala som aj mnoho iných nepotrebných vecí, ktoré ani nebolo treba, ale tých dvadsať minút sa mi počas prípravy zdalo strašne dlhých, tak som sa snažila ten čas nejako vyplniť. To bolo strachu. Aby som nič nepoplietla ani nezabudla. Hlas sa mi triasol, srdce som mala až niekde v krku a vytváralo nejakú hrču. Zhlboka som sa nadýchla a začala vysvetľovať, čo je úsečka a vymenovávať všetky druhy uhlov. Počas odpovede som si ani neuvedomila tých 20 minút, ktoré som prerozprávala. Zrazu nastalo ticho a vedela som, že je zle. Nebola som už schopná pokračovať, lebo som už viac nevedela nič povedať k danej téme.

Počas odpovede som sa trochu ukľudnila, ale teraz sa zrazu odniekiaľ zas prihnal strach. Tých desať sekúnd sa mi zdalo nekonečných, ale nakoniec predseda komisie povedal. Ďakujeme pekne, môžete ísť. Hlavou sa mi prehnali myšlienky typu, či to bolo dobré, či ešte niečo nemám povedať. Až vtedy sa začal ozajstný strach. Vyšla som z miestnosti a ako som za sebou zatvorila dvere, tak zo mňa strach opadol. Keď som zbadala na chodbe kamarátov, ani som si strach neuvedomovala. Bol niečo vzdialené. O pár minút sme sa dozvedeli výsledky a všetci sme sa tešili. Zmaturovali sme úspešne. Nič iné nás vtedy nezaujímalo a všetko sa nám zdalo iné. Už sme nemuseli skoro vstávať a s nechuťou ísť do školy. Už sme si nemuseli pripravovať ťaháky na hodiny, ani čítať povinné čítanie. Bolo to už niečo iné. Zdalo sa nám, že sme slobodní, hoci to tak nebolo. Chystali sem sa na vysoké školy a pred nami boli prijímačky, ale to sme si vtedy neuvedomovali a tešili sa z tej chvíle, ktorú sme vtedy prežívali. Veď sme zmaturovali a nič iné nás nezaujímalo. Je to veľmi hlboká spomienka v srdci nás všetkých, pretože sme zdolali prekážku, ktorá nás delila od sveta dospelých.

Napriek tomu náročnému učeniu, snahe a vynaloženej sile sme boli nesmierne šťastní. Toľko nocí, ktoré sme sa učili a keď sme si v noci pri lampe kazili zrak sa nám teraz vrátili a venovali nám maturitné vysvedčenie. Bol to veľmi dobrý pocit vedieť, že sme skončili. Slovo koniec v ľuďoch vyvoláva smútok, lebo znamená, že sa niečo končí, ale my sem boli veľmi radi v tej chvíli, lebo práve túto chvíľu sme už dlho čakali a pre mňa to bola veľká radosť zatelefonovať rodičom a oznámiť im, že som zmaturovala. Oni to brali asi oveľa vážnejšie ako ja a viac sa báli. Bol to jeden z tých nezabudnuteľných zážitkov, ktoré nám život prináša a som rada, že som ho prežila takto. V kruhu priateľov a svojich blízkych.