Ján Pavol II.

Na jednu z najväčších osobností 20. storočia a jedného z najvýznamnejších pápežov v dejinách sa dá spomínať rôzne. Môžete o ňom hovoriť hystericky – ako davy ľudí, ktorí uctievali skôr jeho úrad než jeho osobu. Môžete o ňom hovoriť ideologicky – ako George Bush, ktorý ho označil za šíriteľa slobody, a Fidel Castro, ktorý v ňom videl kritika kapitalizmu. Môžete o ňom hovoriť zaujato – ako všetci liberáli, ktorí mu nevedia prísť na meno za jeho konzervatívne etické postoje. Ale môžete v ňom vidieť aj hlboko humánneho a múdreho človeka, ktorý bol jednou z posledných univerzálnych autorít tohto sveta. Smrť Jána Pavla II. sa nás všetkých dotýka práve tak, ako sa nás dotýkal jeho život. Karol Wojtyla bol najpresvedčivejším poslom mieru a solidarity súčasného sveta. Vyznačoval sa v tom takou nekompromisnosťou, že viacerým jeho prejavom z tejto oblasti katolícka cirkev zámerne neposkytla širšiu publicitu. Jedným z takýchto vyhlásení je posolstvo Jána Pavla II. k Svetovému dňu mieru prednesené 8. decembra 2003.

Svet može byť dnes pre niekoho veľmi bezútešné miesto na život, pre iných zase plný vzrušenia a zázrakov. Život prináša problémy, ale aj radosti. Mladí ľudia potrebovali a potrebujú nájsť význam a zmysel života a smrti. V dnešnej dobe hlavne mladí ľudia hľadajú niečo na naplnenie seba. Kresťania by mali byť krstení v mene Ježiša Krista. Všetci kresťania sa pokúšajú, podobne ako Pán Ježiš, milovať Boha a druhých ľudí, šíriť jeho učenie a žiť podľa jeho príkladu. Veriaci človek má dôkaz o Bohu v samotnej viere, ktorá je Božím darom. Človek žijúci mimo cirkvi uvažuje a nevníma iba fyzicko - materiálne danosti, ale sa pýta po zmysle všetkého. Tak ako apoštol Peter pôsobil medzi Židmi, aj my by sme mali pôsobiť medzi mladými ľuďmi. Tak isto pôsobil medzi nami aj Ján Pavol II. jeho viera nás všetkých posilňovala.

Mladí ľudia sa často zaoberajú otázkou slobody. Mladí hovoria: „ Chceme byť voľný, aby nás nikto neobmezoval, chceme byť slobodní.“ Izraeliti v egyptskom otroctve dostali od Boha úžasnú ponuku a oni ju prijali. Boh ich vyslobodil. Aj Ježiš prichádza zo svojou ponukou: „ Ak ostanete v mojom slove..., poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8, 31-32) Sloboda je slobodou, keď si dokážem vybrať z viacerých možností tú správnu. Ak to dokážem, vtedy som slobodný. Ježiš hovorí: „Pravda vás vyslobodí...“ Ak mladí ľudia dokážu rôzne veci dosiahnuť, prečo nemyslia na svoj vzťah s Bohom? Je preto pre nich správne rozhodnúť sa, čo verím, čo žijem a ako žijem vo svojej viere, ak nejakú mám a či mám záujem obohatiť sa. Nad takýmito aj inými otázkami sa zamýšľal aj náš pápež. Aspoň raz každý človek uvažoval a túžil po stretnutí s Bohom, tak ako Mojžiš, Jozue, Samuel... Spôsob ako im ukázať cestu kresťana sa prispôsobuje potrebám a záľubám našich súčasníkov. Ľudí dnes môže pritiahnuť k duchovným hodnotám , poznanie radosti zo života s Ježišom. Každý človek má a môže nahliadnuť do čara života skrytého s Kristom v Bohu. Všetci sme povolaní ku svätosti, ale nikto nie je predurčený. Stačí si všimnúť evanjeliá. Je to cesta a výzva bojovať so sebou, zvíťaziť a stať sa poddajným nástrojom v Božích rukách. „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk1,15) Pán Boh chce s nami, s Tebou, so mnou, s ním nadviazať osobný vzťah vždy a za každých okolností. Záleží len na nás, či Jeho ponuku prijmeme. Osobné stretnutie s Bohom má za následok premenu človeka, jeho obrátenie. Človek, ktorý neprijal krst a stojí mimo cirkvi sa nazýva pohan. Pohan v preklade znamená „hrubý, nízko stojaci“. Niektorí stále hľadajú vlastnú cestu k Bohu. „Ježišovi priatelia sú ľudia, ktorým veria aj ich nepriatelia.“ My máme všetkým napomáhať nájsť tú správnu cestu, cestu s vierou. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5,16) Musíme sa vedieť orientovať aj v mape života a tou je Biblia.

Už malé deti sa pýtajú rodičov nepriamo o Bohu. S človeka nemožno vymazať túžbu po Bohu, je to vrodená túžba. Keď sa narodil Pán Ježiš v Betleheme, nikto netušil kto sa narodil. Ľudia , ktorí tu žili nevedeli aká spásna udalosť sa práve odohrala. Tak aj každý z nás, kto sa narodí, ešte nevie, čo ho v živote čaká a či práve ono nájde cestu, ktorú nám pripravil Ježiš. Cestu plnú spásy a milosrdenstva. Toto by si mali všimnúť najmä dospievajúci ľudia, ktorí stoja väčšinou na križovatke života a hľadajú niekoho, kto by im pomohol. Keby boli veriacimi, vedeli by, že Boh je tu s nimi a pomôže každej zblúdilej ovečke. Pán Boh hľadá ľudí každého veku. Nikde nie je napísané, ty nemôžeš veriť vo mňa, alebo nejaké vekové ohraničenie veriacich. Kedy a kde uveríme je len a len na nás a na naších skutkoch. Dnes je ťažko povedať, že by mladí ľudia odmietali tradičné hodnoty, že opúšťajú cirkev. Tento vek je príznačný formou kritiky. V cirkvi a evanjeliu by mali vidieť orientačný bod, svoj život by mali sformovať tak, aby mal zmysel. Chlapci a dievčatá sa učia žiť pre druhých. Vedia, že ich život má zmysel vtedy, pokiaľ sa stane nezištným darom pre blížneho. Chcem dodať, že aj volanie k manželstvu je povolaním, Božím darom. V mladých ľuďoch jestvuje nesmierny potenciál dobra a tvorivých možností. Pán Boh potrebuje nadšenie mladých. Mladí stále hľadajú Boha. Dôležité je, aby mladí poznali cirkev a aby v nej videli Krista. Ježiš kráča s každým ako priateľ.