„Je tu voľné?“ spýta sa dievča útlej malej postavy, s blond krátkymi vlasmi v ktorých mala farebného motýľa ktorý stále hýbal svojimi krídlami *pekná sponka*,.
„Nech sa páči“ usmiala sa na ňu a ponúkla jej miesto chýbajúcej priateľky.
„Ja som Samantha “
„Elizabeth, teší ma“ usmeje sa a podá jej svoju ruku. Samanthina útla ručička jej skoro zanikla v jej, ale zato mala pevný stisk. „Máš peknú sponku“ zaškerí sa a pomykne hlavou na jej vlasy.
„hehe“ rozosmeje sa „To som si včera vyčarovala, som rada že sa ti páči “
Dvere sa otvorili a vstúpil do nej muž, ktorý mal niečo cez 40 rokov, väčšiu postavu, šedú krátku bradu a hnedé vlasy *asi si ich zafarbil haha…*. Na sebe mal oblečený modrý habit, ktorý bol už niekoľko krát praný, lebo farba bola už trochu vyblednutá, ale zato vyzeral veľmi elegantne a primerane k dospelému učiteľovi- čarodejovi.
Prešiel uličkou pomedzi dva rady lavíc naplnených študentov. Zastal pred katedrou a otočil sa smerom ku žiakom.
„Vítam vás na škole…“ Začal rozprávať veci ktoré už poznali z prijímacieho listu a z pergamenu vyveseného na fakultnej ohlasovni…
Eliz sa tvárila že ho počúva ale kde tu pozrela na copikaté dievča v predu….a myslela na všetko iné len nie na to čo vraví profesor…
*ešte že máme dnes len dve hodiny triednickej, z viacerých by ma asi položilo na zem…*
zvyšok si prenechám v mojom compíku.... lebo asi vás to nejak nechytí čítať ďalej :o)