ČO VYRIEŠI SPOPLATNENIE VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA?

V ostatných rokoch sme sa stali svedkami viacerých pokusov o spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ktoré má podľa niektorých zainteresovaných ako mávnutím čarovného prútika vyriešiť všetky problémy vysokých škôl. Avšak už od začiatku sa k tejto téme ozývajú protestné hlasy, nielen z radov študentov, ale aj pedagógov a odborníkov. Bolo by teda spoplatnenie vysokoškolského štúdia naozaj vhodným a efektívnym riešením?

Bolo by naivné domnievať sa, že v súčasnosti niekto študuje zadarmo. Náklady spojené so štúdiom zahŕňajú výdavky na cestovné, ubytovanie, stravu, študijnú literatúru atď. Priemerný študent dnes mesačne potrebuje viac ako 6000 slovenských korún. Už v súčasnosti, keď je samotné štúdium bezplatné, musí preto takmer 60 percent študentov popri ňom pracovať. Z prieskumov niektorých agentúr jednoznačne vyplynulo, že približne jedna desatina, čo je okolo desať tisíc študentov predpokladá, že po zavedení školného asi bude musieť prerušiť štúdium. Päť percent študentov (čo je približne päť tisíc) uviedlo, že asi bude musieť zanechať štúdium.

Tento fakt evidentne hovorí, že približne 15 000 študentov bude mať kvôli poplatkom za štúdium na vysokých školách takmer znemožnený prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Aj v zahraničí sa potvrdilo, že ľudí z nízkopríjmových rodín odrádza od štúdia už samotná existencia poplatkov. Preto minulý rok dokonca aj prestížna súkromná Harvardská univerzita zrušila poplatky pre chudobnejších Američanov. Možno by pomohlo, keby niekto zo zodpovedných konkrétne povedal, na čo pôjdu získané finančné prostriedky a za čo vlastne ich majú študenti platiť. Toho sa však tí, ktorých sa spoplatnenie prednostne týka, doteraz nedočkali.

Je preto naďalej otázne, ako sa táto téma bude vyvíjať naďalej. Kompetentní by sa však mali hlboko zamyslieť nad tým, či je správne v dnešnej dobe umožniť študovať len ľuďom, ktorí si budú môcť za vzdelanie zaplatiť.