Skalica

Skalica leží na severe Záhorskej nížiny. Patrí do Trnavského kraja. Je hraničným mestom medzi Slovenskom a Českom. V Skalici žije 15130 obyvateľov. Pestuje sa tu kukurica, jačmeň, pšenica, cukrová repa a vinná réva. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka a ošípaných. V Skalici je strojársky a kovospracujúci priemysel – INA, a. s., odevný priemysel – OZETA a. s., polygrafický priemysel – GRAFOBAL, a. s.

Skalica v roku 2002 oslávila 630. výročie povýšenia na slobodné kráľovské mesto. Toto povýšenie bolo uskutočnené v roku 1372 kráľom Ľudovítom I. , ktorý poskytol Skalici mnohé úľavy a výsady.

V okolí Skalice, ako aj v areáli mesta, sa dávnejšie objavovali praveké pamiatky. O ich čiastočnú záchranu sa zaslúžil najmä Dr. Pavol Blaho. Jeho zbierka je základom zbierkových fondov Záhorského múzea v Skalici. Archeologický materiál, získaný prieskumami a zbermi, podáva presvedčivé dôkazy o veľmi intenzívnom osídlení dnešnej Skalice a jej okolia v pravekom období. Prvé doklady pochádzajú z mladšej doby kamennej – neolitu. Už na začiatku tohto obdobia, okolo roku 3500 pred n. l., prichádzali na územie Skalice prví roľníci, ktorí si budovali trvalé príbytky na miestach s výhodnými prírodnými podmienkami. Ich hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat.

Hoci Skalica bola pôvodne trhová osada, jej obyvatelia – na rozdiel od banských miest – sa venovali aj obrábaniu pôdy. Skaličania došli dosť skoro aj na to, že stráne kopcov sú veľmi vhodné na pestovanie vinnej révy. Vo väčšom rozsahu začali vysádzať vinohrady pravdepodobne až v druhej polovici 15. storočia.
V Posledných troch storočiach feudalizmu Skalica zohrala dôležitú úlohu medzi mestami starého Uhorska v priemyselnej oblasti. Bola tu sústredená remeselná výroba. Vyrábalo sa tu najkvalitnejšie súkno na Slovensku. V Skalici boli však aj iné remeselné odvetvia, napr.: ševci, mäsiari, krajčíri, pekári, debnári, mydlári, kožušníci, kováči – kolesári.

Skalica bola pôvode trhovou osadou, jarmoky bývali každú stredu. Keď ju Ľudovít I. povýšil na mesto, najlepšie sa zavďačil jej obyvateľom tým, že ich oslobodil od tridsiatku /cla/ a mýta v celej krajine.

V období feudalizmu mala Skalica zdravotnícku starostlivosť približne na rovnakej úrovni, ako iné podobné slovenské mestá. Prvý známi krok k organizovanej starostlivosti sa uskutočnil zriadením mestského starobinca / špitál/ v roku 1431. V roku 1660 sa v Skalici usadili jezuiti, ktorí tu koncom 17. storočia v kolégiu zriadili kláštornú lekáreň.

Prvá zmienka o rektorovi skalickej školy je z roku 1542. V roku 1662 bola v meste aj stredná latinská škola, ktorú založili jezuiti. Chodili sem žiaci z celého severného Záhoria. Skalica sa tak stala kultúrnym strediskom kraja.

V Skalici sa narodilo a pôsobilo veľa významných ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj celého slovenského národa. Medzi najvýznamnejších patria: Dr. Pavol Blaho – lekár, PhDr. Ján Buchta – historik a prekladateľ, Jozef Hollý – Známy dramatik, Daniel G. Lichard – vydavateľ a spisovateľ, Janko Blaho – operný spevák.

Mesto Skalica od svojho vzniku až po dnešnú dobu prešlo dlhým historickým a kultúrnym vývojom. Zo starého roľníckeho mestečka sa stalo priemyselné, zdravotné a školské centrum.