Hoci sme len malou kvapkou v mori, buďme takou, ktorá sfarbí oceán

(Úvaha)

Čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, že vyniknúť medzi ostatnými v tom nekonečnom zástupe talentovaných a úžasne nadaných ľudí je skoro úplne nemožné. Možno nám v tom zabraňuje malé sebavedomie, niekedy zase kritika či nízke hodnotenie našej snahy. Vzdať sa však nepripadá do úvahy, pretože prúd povinností a nárokov ostatných, by nás za krátky čas úplne potopil. Každý predsa cíti prirodzenú potrebu prežiť svoj život v čo najväčšej spokojnosti v tomto uponáhľanom svete plnom súbojov a bojov o kúsok šťastia či pohody.

Johan Wolfgang Goethe: Aj keď svet ide stále dopredu, mládež musí začínať od začiatku."

Nielen ľudstvo napreduje od svojho vzniku, ale aj celý vesmír, celý svet ide stále dopredu. Tak, ako sa vyvíja človek a ľudská spoločnosť, vyvíja sa aj všetko ostatné, živé či neživé, pretože čas je neúprosný. Ale aj keď celý svet ide stále vpred, každý - naozaj každý musí začínať od začiatku. Pretože všetko má svoj začiatok i koniec. Každý musí svoj život predsa niekde začať. No nie?

Všetci, to čo vieme, sme sa kdesi naučili, počas nášho života. Tak ako teraz, tak aj pred sto či tisíc rokmi, sa musel každý naučiť to, čo potrebuje pre svoj život. A človek sa učí stále, tak ako hovorí, v podstate už zľudovelé príslovie: Všetci sa učíme celý život.

Prežívať radosti i útrapy života, jeho úskalia a nástrahy je údelom každého jedinca. Každý nadobúdame nové skúsenosti, prežívame svoje lásky, sklamania, úspechy i prehry. Prosto žijeme. A každý si ich musíme "prežiť" sami, od začiatku. Kým sme mladý, začíname si už pomaly uvedomovať tieto "procesy" a premýšľame nad nimi. A sme nútený ich riešiť - každý tak, ako sa to doposiaľ naučil.

Ale svet je v neustálom vývoji, napredovaní, ale toto napredovanie nemusí byť len pozitývne ale aj negatívne.