Beletrizovaný životopis

Niekomu sa o sebe a o svojom živote píše veľmi ľahko, niekomu ťažko. Niektorí by najradšej zabudli na svoju minulosť a vnímali už len prítomnosť. Život nám prináša dobré aj zlé momenty, ale všetko musíme znášať s trpezlivosťou.

Môj príchod na tento svet sprevádzal krik a plač, ktorý sa ozýval po celej nemocnici. Svetlo sveta som uzrel 29. apríla 1XXX. Moji rodičia ma bez váhania pomenovali menom Ján. Keďže som sa narodil v rodine Novakových, iste usúdite, že moje meno je Ján Širochman. Doma na mňa už netrpezlivo čakala o 4 roky staršia sestra Eva. Horela nedočkavosťou, kedy uvidí svojho brata. Doma sa o mňa všetci starali ako o malého princa. Dni a mesiace ubiehali ako voda, prišli prvé kroky a prvé slová.

Ako trojročného ma moji rodičia zapísali do škôlky. No nebola to žiadna výhra, neboli to pre mňa tie najideálnejšie dni, no postupom času som si tam zvykol a nerobilo mi to žiadny problém. Moja zvedavosť nepoznala hranice. Raz pri návšteve babky, som si všimol veľmi výbojnú sliepku, o ktorej mi babka povedala, že sedí na vajíčkach, z ktorých sa vyliahnu kuriatka. Bol som zvedavý a podišiel som bližšie, ale sliepka sa naježila a vyrazila do protiútoku. Trafila ma. S hrozným revom som vzal paličku a bil som sliepku hlava nehlava. Bil som i po vajíčkach až kým sliepka zbabelo neutiekla. Zvíťazil som, ale len dočasne, lebo potom zvíťazila babka nado mnou.

Ďalší s mojich kúskov bolo, keď som spadol z hojdačky a hlavou som narazil do plechového vedra, to som mal už 5 rokov. Medzitým a potom som vyvádzal ešte veľa podobných kúskov. Nie na darmo mi mamka niekedy hovorila "živé striebro".

Trochu ma schladil šiesty rok života, keď som 1. septembra 1998 vkročil do školy. Sprevádzali ma zmiešané pocity, strach, úzkosť, obavy no i zvedavosť. Škola sa mi celkom páčila, aj učenie som zvládal celkom dobre, naučil som sa čítať, písať, počítať... Po prekonaní druhého stupňa sa moje učenie výrazné zlepšilo. Najradšej zo všetkého mám školské výlety. Teraz som žiakom 8.C triedy. Školu zvládam v pohode, až na tu slovenčinu, ale voľajako je a voľajako bude. Začínam uvažovať o výbere strednej školy, a keby ma nepriali, tak podľa slov môjho otca pôjdem pásť kozy. Kamaráti o mne hovoria, že som..., ale niekedy aj dosť tvrdohlavý, medzi moje zaľúby patrí šport, turistika, priatelia...

Toto je môj stručný životopis, v ktorom som opísal moje doterajšie zážitky. Dúfam, že ste si urobili o mne akú - takú predstavu.