Príhovor na stužkovú

Príhovor

Vážený pán zástupca, vážená pani triedna profesorka, a ostatní profesorský zbor. Vážení rodičia, priatelia a priateľky, milí žiaci. Nadišla chvíľa, na ktorú sa tešia azda všetci stredoškoláci, nastal deň našej stužkovej. Deň, kedy by sme sa chceli spoločne s vami, Vážení hostia, podeliť o svoje príjemné pocity a spoločne s Vami osláviť príchod žiakov jednej malej nenápadnej triedy pred brány dospelosti. Teraz je dôležité postaviť sa na vlastné nohy a hlavne stáť pevne na zemi. Určite sa v živote pod nami tá zem mnoho razy otrasie ale je len na nás či sa udržíme alebo padneme tvrdo dolu. Až teraz si uvedomujeme, že krik, hnev a starosti profesorov i rodičov boli len pre naše dobro, aby sme sa v živote vedeli zaradiť do správneho radu a hlavne aby sme sa vedeli poučiť nie z chýb vlastných ale na chybách druhých. Uvedomujeme si, že pred nami je dôležitá skúška – určitý medzník, kedy sa z chlapca stáva muž a z dievčaťa žena.

Ešte sme všetci bezstarostní, robíme si srandu a posmešky aj z toho čo na smiech nie je. Možno práve preto, že sa stále cítime chránení. Chránení ako vtáci v klietke pod krídlami rodičov. Ale prišiel čas odpútať sa a prísť k hraniciam tej klietky, pozrieť sa von a zistiť aké lákavé ponuky nám dáva svet za klietkou. A my chceme ísť von, chceme svojou silou rozbiť tú klietku a hlasom prekričať celý svet a dokázať, že každý jeden z nás sa chce stať človekom medzi ľuďmi. Vieme, že to nebude jednoduché. Preto očakávame a prosíme o pomoc tých, ktorí nám doteraz pomáhali, ktorí nám podali pomocnú ruku, keď sme padali, tých pod ktorých krídlami sme sa mohli skryť, pod krídlami dôvery a bezpečia, pod krídlami našich milovaných rodičov.

A za tie ochranné krídla Vám z celého srdca ďakujeme. Ďakujeme Vám za všetko to, čo ste pre nás podstúpili a doposiaľ spravili. Hlavne vašou zásluhou sme sa dostali až tu, kde práve stojíme. Však tá cesta bola občas kľukatá a hrboľatá, spolu sme museli prekonať množstvo prekážok, ktoré nás, ale hlavne Vás, vážení rodičia stálo veľa času, námahy, sĺz či potu. Veľké ďakujem patrí vedeniu školy, za to, že ste nám umožnili a vytvorili podmienky pre štúdium. A tiež sa chceme poďakovať tým, ktorí mali nekonečnú trpezlivosť s nami – naším profesorom ale hlavne triednej profesorke. Poďakovať sa, že ste nás naučili to, čo v živote budeme potrebovať, že ste nás učili s láskou k žiakom a s láskou k zdelaniu a poznaniu. Ďakujeme, že ste nám dali kus zo seba a posunuli vašu múdrosť a vedomosti ďalšej generácii. Chceme sa poďakovať aj sami sebe, za sebazáchovu a mnohé premáhanie sa, že sme našli dosť odvahy sa postaviť až tu, až pred brány dospelosti...
Za to Vám všetkým úprimne nadovšetko ďakujem..

Vážení prítomní dovoľte mi na záver svojho príhovoru, aby som vám menom celej triedy poprial krásny a príjemný večer.