ŠTUDENT STREDNÉHO REKREAČNÉHO STREDISKA


Študenta SPŠ možno charakterizovať ako väzňa v Leopoldove, ktorý sa však rád a dobrovoľne vracia do svojej väzenskej cely, teda triedy.
Niektorých však už nebaví pozerať celé hodiny do blba a úžasné rozvrhy len dopomáhajú k tomu, že mnohí študenti menia rizikové pracovisko na rekreačný areál, samozrejme za pomoci niektorých podporných látok, napr. granka, ktoré síce nerozvíjajú intelekt, ale zato poriadne divoko rozvíjajú fantáziu. Tak ak náhodou budete mať pocit, že vás naháňa binárna sústava alebo nazúrený mechanický oscilátor, tak to ste určite pojedli niečo podarené, čo namixovali v školskej jedálni.

Študent SPŠ má rád život a zábavu, čo sa odráža najmä na prestávkových a mimoškolských aktivitách. Vo vymedzenom časovom limite postupne navštevujeme záchody, na to aj riaditeľa – to v prípade, že zaúradujú hliadky, ktoré neustále sliedia po chodbách. Sem – tam máme vychádzku, ktorú je najlepšie zúžitkovať odchodom na tzv. zdravotku pred Maticu, kde sa oddávame svojim nerestiam.

Treba si však dávať pozor pred Jezuitami v bielych plášťoch, ktorí z toho môžu vyvodiť ďalekosiahle následky a tak nakoniec niektorí môžu skončiť pred stenou smrti na strelnici, ktorú možno vidieť pri pohľade dovnútra areálu tohto bývalého sovietskeho jadrového krytu. Každý jeden na tejto škole sa cíti tak trochu na odstrel. Len pri vstupe si pripadá ako prvotriedny blbec. Po pravici vrátnica, po ľavici telefón a pred nami masívne schody a visiace hodiny. Už tu chýba len chrčiaci hlas, ktorý oznamuje, že vlak zo Žiliny má pätnásť minút meškanie.

A to ste neboli ešte v žaláre respektívne v dielňach. Polovica strojov je staršia ako matka Tereza a zima čo by som ani psa nevyhnal. Normálne totok pripadá mi to ako skanzen. Študenta SPŠ nemožno opísať, čo sa týka vzhľadu. My priemyslováci sa obliekame podľa STN a to isté platí aj pre naše správanie a rozmýšľanie, ktoré priamo podlieha kódexu STN, ktorý často až príliš vybočuje z hraníc normálnosti - to jediné možno charakterizuje náš výzor. Ale každého priemyslováka spája jedno, a to viera v strojárskeho boha a bohyne. Každý študent sa musí podrobiť skúške odvahy, položiť ruku na strojársku bibliu prisahať vernosť a naspamäť vysloviť prvé slová strojanielija, ktoré znejú: Na počiatku bol Strojár i Strojár bol u Boha i Boh bol Strojár. Pričom dochádza k totálnej deformácii osobnosti. A takýto je život študenta SPŠ – pod psa! V tomto programe boli použité reklamné informácie.